Stanica WBTW News 13 informovala, že nie je známe, aby sa medvede takto spriatelili s ľuďmi a pomáhali im. Dobrovoľný strážca prírody Jaroslav Slašťan (38) z Kremnice, ktorý sa venuje životu medveďa hnedého, oponuje. Aj u nás sú v kronikách a dobovej tlači zmapované priateľstvá detí a divožijúcich zvierat - najmä medveďov.
Zaoberal sa totiž aj fenoménom detí, o ktoré sa istý čas, aj roky, starali medvede a išlo dokonca o dobre zdokumentované prípady z nášho územia. Jedným z najznámejších prípadov je príbeh z polovice 19. storočia z liptovskej obce Hybe, ktorý je dokonca zaznamenaný aj v tamojšej kronike či v Časopise Museálnej slovenskej spoločnosti.
„V roku 1844 v chotári obce Hybe pltníci spozorovali divú ľudskú bytosť v spoločnosti medveďa. O mieste stretnutia podali hlásenie obecnému predstavenstvu v Hybe, ktoré informovali aj o tom, že po rovni kráčala o dvoch, ale hore vrchom o štyroch,“ povedal Jaroslav Slašťan s tým, že na objasnenie celej veci a upokojenie situácie boli určení dvaja horári, Ondrej a Jozef Hakelovci. „Podarilo sa im šelmu odohnať a ,divočku‘ odchytiť.“
Útek od ľudí
„Po príchode sa ,divočky‘ za plácu od obce ujala jedna zo žien, na čo vtedy spomínala Zuzana (11) z obce. Povedala, že sa prihlásila Slivková, ktorá bývala vo veľmi starom dome. Zuzana vraj ,divočku‘ videla nasledujúceho jeden a pol roka veľmi často,“ vysvetlil Slašťan. Keď ,divočku‘ chytili, bola celá zasmolená, zamachnatená a zarastená. Mala neobyčajne vyvinuté prsníky a hádali jej okolo 20 rokov.
„Slivková ju vyumývala a obliekla do šiat, ale ona všetko zo seba zdriapala, za čo dostávala palicou. Vravieť nevedela a Slivková ju privykala aj k práci, najprv ju učila dlážku umývať, ale to jej nie veľmi chutilo, musela nad ňou s palicou stáť. ,Divočka‘ najradšej sedávala na podstienke a vyhrievala sa na slnku. Sem ju chodili deti obzerať a ona na ne prskala. Po pol druha roku ju odviedli nevedno kam, iní hovorili, že sama od Slivkovej utiekla,“ dodal Slašťan, ktorému sa takto podarilo zozbierať viacero prípadov z územia Slovenska. Neskôr napísal aj niekoľko prác a publikoval viacero článkov, ktoré sa venovali fenoménu „vlčích detí“.
Vlčie deti
Pojem „vlčie deti“ je zaužívaný predovšetkým v sociológii a psychológii. Označuje deti, ktoré žili v extrémnych podmienkach sociálnej izolácie, prakticky bez kontaktu s ľuďmi. „V minulosti ako „vlčie deti“ boli pomenované deti skutočne vyrastajúce spoločne s vlkmi alebo s inými zvieratami. Viaceré prípady detí odchovaných vlkmi či inou zverou sa odohrali nielen v mytológii,“ zdôrazňuje Slašťan a dodáva: „Za posledných 300 rokov bolo zaznamenaných vyše 50 takýchto prípadov. Mnohé nie sú vedecky overené, ale niektoré z nich sú vierohodné a vedecky dobre zdokumentované. Záznamy v kronikách, rôzne písomné pramene i vedecké štúdie hovoria o tom, že deti skutočne žili spolu so zvieratami, kým ich nenašli ľudia a pokúsili sa ich civilizovať. Neboli však schopné prispôsobiť svoje správanie ľudskej spoločnosti a po krátkom čase spravidla zomreli.“
Prípady z našich lesov
1661: Divý chlapec
Pavel Hell v publikácii Medveď v slovenských Karpatoch a vo svete uvádza na základe historického záznamu, že v roku 1661 chytili v liptovských horách asi deväťročného chlapca, ktorý žil medzi medveďmi, hrýzol, škriabal a urputne sa pri chytení bránil, takže lovcom trvalo dosť dlho, kým sa im podarilo zviazať ho a odviesť.
1767: Nahé dievča
V roku 1767 sa lovci vybrali na územie Zvolenskej župy. Objavili medvedí brloh a v ňom nahé divé dievča. Vek mu odhadli na 18 rokov, malo svalnatú postavu a veľmi hnedú pokožku. Muži ho odniesli do nemocnice v Krupine. Nebolo schopné ľudskej reči. Tento prípad opísal francúzsky fyzik a vedec J. A. Sigaud de Lafond v Slovníku prírodných divov z roku 1781.
1818: Zmizlo dievčatko
V roku 1818 sa na zber lesných plodov vybrala matka s dvojročným dievčatkom. Dieťa položila na plachtu a vzdialila sa. Keď sa vrátila, dieťa už nenašla. Po 15 rokoch poľovníci zastrelili medvedicu a náhodou objavili pred rokmi stratené dievča. Nepoznalo ľudskú reč, nevedelo chodiť vzpriamene a jedávalo len surové mäso a rastlinnú potravu.
Skúsený zoológ: Ide skôr o náhodu
Máme podobný spôsob výživy, aby to dieťa fungovalo a vyvíjalo sa. Veľkosť a spôsob pohybu dieťaťa sú rovnaké ako u medvieďaťa. Podobné sú aj zvukové prejavy. Všetko toto nie je také odlišné, že by takáto „adopcia“ nebola možná.
Pochybnosti
Nad týmito, viac či menej dôveryhodnými prípadmi zo Slovenska visí niekoľko otáznikov. „U medveďov sa vyvinula špeciálna stratégia, vo forme nepravého zimného spánku. Niekoľko mesiacov nič neprijímajú ani nevylučujú, ich organizmus žije len z energie uloženej v zásobách hnedého tuku,“ hovorí Jaroslav Slašťan (38).
„Ako by však zimu prečkali ľudské mláďatá v ich opatere? Ľudský organizmus by nízke teploty a nedostatok potravy nemal byť schopný vydržať. Ale existencia týchto prípadov svedčí o opaku. Zmeškané šance v socializácii postihujú duševnú i telesnú stránku a znižujú vek, akého sa „nalezenci“ dožívajú. V každom z týchto prípadov je potvrdená aj nízka mentálna úroveň a mnohokrát ani nevydržia šok z nového okolia a zakrátko umierajú. História hovorí, že hoci sú takéto prípady zriedkavé – stali sa. Bez ohľadu na to, že na mnohé otázky nepoznáme a ani nebudeme poznať odpovede.“
