Pomaly prichádzajú pracovné príležitosti, ale zvládol by oveľa viac práce. Požičiavať si však nechodí. Veľkým vzorom, ako sa popasovať so životom, mu bol jeho otec Dušan († 67).
Uplynulo šesť mesiacov odvtedy, ako ste po šiestich rokoch opustili múry väzenia. Čo sa udialo za ten čas vo vašom živote?
Narodil sa mi syn Oleg (4 mes.), ktorý rastie ako z vody. Vianoce sme prežili v úzkom kruhu doma – Zuzka (32), Oleg, ja a naša sučka Lajla. Medzi sviatkami sme navštívili rodičov na strednom Slovensku, kam sa snažíme ísť aspoň raz do mesiaca...
A čo práca? Po návrate z basy vám viacerí sľubovali pomoc. Slovo dodržali a pomohli vám?
Chodím do dabingu a ten ma živí. Mám ho rád, podobne ako divadlo, seriál aj film. Je dobrým tréningom pre herectvo a nikdy som ho nebral povrchne. Čo sa týka dabingu, mám za sebou viacero filmových premiér, ako sú Spider Man, Lego Movie II., a televíznu tvorbu. Keď sa ma mnohí pýtali, ako mi majú pomôcť, odpovedal som, že dobrou myšlienkou. To je podľa mňa najviac. Keď na niekoho v dobrom myslíte, tak sa to určite odzrkadlí na jeho nálade a energii. A ja to tak aj vnímam.
Dočkali ste sa už aj nejakej ponuky z divadla?
Musím počkať do novej sezóny, pretože táto už bola obsadená, keď som sa vrátil domov. Už v máji sa robia dramaturgické plány a vtedy nikto nemohol tušiť, že ma z väzenia prepustia. Tak len dúfam, že do ďalších plánov zapadnem. Pán Kukura ma ako jediný obsadil do divadla ešte v čase, keď som bol vo väzení, za čo jemu aj celému Divadlu Aréna patrí moja vďaka. Bol to ojedinelý a úžasný nápad, keď so mnou počas mojej vianočnej priepustky nakrútili vstup predstavenia Extasy Show (2017).
