Dnes sú Hromnice, zima je v polovici: Aký pôvod má tento sviatok?

Dnes, 2. februára, sú Hromnice a práve tento deň sa pokladá za polovicu zimy. Slnko vystúpi tak vysoko nad obzor, že pribudne hodina svetla. Aký pôvod má tento sviatok a čo vlastne symbolizuje?

Obetovanie Pána alebo Hromnice je cirkevný sviatok, ktorý sa slávi 2. februára. Kresťania si pripomínajú udalosť, keď Jozef a Mária priviedli Ježiša na 40. deň po narodení do jeruzalemského chrámu, aby ho zasvätili Bohu. V katolíckych kostoloch sa požehnávajú sviece - hromničky. „Sviečka sa na tento sviatok priniesla do chrámu, kde ju kňaz posvätil,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská. Hromničky sa zapaľovali počas búrky, aby ochránili príbytok a majetok, aj pri umierajúcich, aby odišli v pokoji .

Deň sa predlžuje

Katarína Nádaská, etnologička

- Jedna z pranostík znie: Hromnice, koniec sanice. Práve v tomto období často prichádzalo prechodné oteplenie. Ďalšia pranostika hovorila: Na Hromnice o hodinu více. Jasne sa definovalo, že deň sa predlžuje. Starí Slovania nepoznali štyri ročné obdobia, rozlišovali len leto a zimu. V tomto období mali veľa rituálov, aby sa zima skončila a prišlo teplo.

Pranostiky

- Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu

- Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zamrzne.

- Keď na Hromnice sneh a vietor duje, to skorý príchod jari zvestuje.

- Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.

- Raduje sa gazda, keď na Hromnice musí obliekať dve kabanice.

Autor: Nový Čas, joc, ivš