Apoštolský vikár Paul Hinder, zodpovedajúci za oblasť južnej časti Arabského polostrova, cestu označil za ďalší krok v rozvoji vzťahov medzi katolíckou cirkvou a moslimským svetom. V emirátoch, ktoré spadajú do Hinderovej právomoci, žije podľa odhadov zhruba milión kresťanov, z ktorých tri štvrtiny sú katolíci. Pápeža, ktorý do emirátov dorazí v nedeľu, privíta korunný princ emirátu Abú Zabí šejk Muhammad bin Zájdi Nahajána. Program návštevy je sústredený do Abú Zabí, kde sa nachádza hlavné sídlo apoštolského juhoarabského vikariátu, ktorý zahŕňa okrem SAE aj Omán a Jemen.
V SAE, tvorených siedmymi emirátmi, sa nachádza deväť katolíckych kostolov, ďalšie štyri sú v Ománe. Vyznávači kresťanstva začali prichádzať vo veľkom počte po objavení ropy, prvý katolícky kostol začal v Abú Zabí fungovať v roku 1965. Objavenie ropy prinieslo rýchly ekonomický rozvoj, čo priviedlo milióny cudzincov najrôznejších profesií - od úradníkov po stavebných robotníkov. SAE sú domovom deviatich miliónov ľudí, z ktorých osem miliónov sú cudzinci. Tretinu občanov - 3,3 milióna - tvoria Indovia. V Dubaji majú hinduistický chrám a ďalšie sa stavajú v Abú Zabí. V katolíckej komunite patrí priestor Indom, ale najmä Filipíncom. Panovníci SAE v minulosti vždy katolícku komunitu podporovali, často darmi v podobe pôdy určenej na výstavbu kostolov.
SAE sú však krajín moslimov a táto pomoc kresťanom má svoje medze. Snažiť sa získavať nových veriacich k inému náboženstvu než islamu je nelegálne. Oficiálnym náboženstvom je islam, čo garantuje ústava. K prestupu na islam sú k dispozícii formuláre na vládnych webových stránkach, vzdať sa islamu a prejsť na inú vieru je však nelegálne. Odpadlíctvo zákon trestá aj smrťou. Z týchto dôvodov sú napríklad kríže dubajského kostola sv. Marie ukryté za obvodovou stenou.
Bohoslužby sa neoznamujú zvonmi, zatiaľ čo v prípade mešít sa ku každému modleniu vyzýva z megafónov, čo je aj prípad mešity stojacej naproti kostola sv. Márie. Napriek tomu nie sú kresťania v SAE vystavení násiliu, aké poznajú tí v Sýrii alebo Iraku či koptovia v Egypte. V pondelok František navštívi Veľkú mešitu v Abú Zabí a zúčastní sa súkromnej schôdzky s moslimskou radou starších. Bude tiež na mezicirkevnom stretnutí v Abú Zabí, kde bude rokovať so sunnitskými predstaviteľmi. Chce sa stretnúť tiež s veľkým imámom egyptskej mešity Al-Azhar šejkom Ahmadom Tajibom, považovaným za hlavu sunnitského islamu.
V utorok o 10:30 miestneho času (7:30 SEČ) odslúži v Zajdovom športovom stredisku omšu, na ktorej sa očakáva 135.000 ľudí. Na programe má ďalej návštevu kostola sv. Jozefa a so šejkom Muhammadom chce hovoriť o téme ľudského bratstva a mieru a tiež o znášanlivosti cirkví. "Pápež je realista a vie, že v čase poznačenom migráciou sa musia ľudia učiť žiť spoločne, či už kresťania medzi moslimami, moslimovia medzi kresťanmi alebo oboje medzi neveriacimi, musíme sa naučiť existovať spolu," povedal Hinder k poslaniu pápežovej cesty