Evie Moore, 23-ročná Angličanka, sa v jeden večer psychicky zrútila. Už dlhšiu dobu pred tým, jej začalo pomaly vadiť správanie jej priateľa. "Prekážalo mi, že si dopisuje s babami, bola som žiarlivá, ľahko som sa rozčúlila a bola som paranoidná, i keď som vedela, že na to nemám dôvod," povedala podľa portálu Dailymail. Ani netušila, že sú to príznaky vážnej choroby, ktorá nadobro zmení jej život. "Priateľ bol vonku a ja som zrazu začala cítiť divne. Zavolala som preto rodičom, aby ma prišli skontrolovať." Keď jej otec, ktorý pracuje ako ortopéd videl v akom stave sa nachádza jeho dcéra, okamžite ju odviezol do rodičovského domu, kde sa o ňu chcel postarať.
To sa však poriadne skomplikovalo. Evie dostala silný záchvat a jej rodičia boli nútení okamžite volať záchranku, z úst sa jej valila pena a oči mala úplne prevrátené nahor. Privolaní zdravotníci ju museli oživovať defibrilátorom a keď ju dostali do nemocnice bola uvedená do umelého spánku "Nepamätám si nič z toho, čo sa mi stalo. Snažím sa len poskladať dokopy kúsky deja, ktoré mi opisujú rodičia," povedala mladá žena. Pamäť sa jej vrátila až od momentu, keď už ležala na posteli v nemocnici a čudovala sa, prečo je pri nej postavený stojan s infúziou. "Strašne ma bolel jazyk, prehryzla som si ho pri záchvate," dodala. Bola silne dezorientovaná a nevedela, kto je. Nepoznala ani rodičov, ktorí ju prišli navštíviť.Za tento stav "vďačila" encefalitíde, ktorá napadla jej mozog. Na stlmenie zápalu jej doktori nasadili steroidové lieky. Po týždni, keď sa už cítila lepšie, bola prepustená do domácej liečby. "Raz keď som pozerala televízne správy, zostala som úplne stuhnutá. Cítila som sa, akoby som bola priamo vo vojnovej zóne, ktorú ukazovali v TV," opisovala začiatok návratu choroby. Raz v noci mala sen, že jej mama zomrela a vtedy si uvedomila, že musí ísť naspäť do nemocnice. Tam jej diagnostikovali psychózu, ktorá bola spôsobená práve zápalom mozgu.
Choroba sa zhoršovala. "Správala som sa ako zviera, ovládali ma pudy, keď som videla za oknom lietať vtáky chcela som letieť aj ja. Pamätám si ako ma otec ťahal od okna, z ktorého som chcela vyskočiť a ja som mu pri tom nadávala." Kvôli vážnosti jej stavu musela byť umiestnená na samostatnú izbu. "Raz som nakreslila na zem kríž a doktorom som rozprávala, že som Boží posol," opísala svoj ďalší záchvat. Jedného dňa za ňou prišiel do nemocnice priateľ a rozplakal sa. "Chápala som ho, bolo to na náš mladý vzťah príliš. Už ďalej nevládal a tak sme sa rozišli. Po tejto udalosti som úplne zanevrela na lásku."
Keď sa jej stav zlepšil bola prepustená do domáceho liečenia. Nasťahovala sa späť k rodičom a rok a pol bola odkázaná na ich pomoc. "Nechodila som do práce, bola som dezorientovaná, mama ma musela obliekať a pomáhať mi s mejkapom. Stále sa však s otcom starali o to, aby som len nevysedávala doma rozvalená na gauči," opísala nezištnú pomoc od svojich najbližších. Po 18 mesiacoch pribrala vďaka liečbe steroidmi takmer 40 kg. Začala však znova zdravo jesť a chodiť do posilňovne, ako pred chorobou. Našla si brigádu ako predavačka a postupne sa začala začleňovať do života. Dnes pracuje ako agentka cestovnej kancelárie.
Keď sme spomínali, že zanevrela na lásku, tak aj to sa zmenilo. "Nehľadala som vzťah, bála som sa, že ho zničí moja choroba. Preto som mu o nej povedala na prvom rande, bol skvelý podporoval ma a naozaj mi pomáhal," opísala začiatky vzťahu s o dva roky starším Georgom. "Pomohol mi prekonať túto nočnú moru a aj keď som občas čudná, berie ma takú, aká som a to mi pomáha cítiť sa lepšie," uzavrela.