Informovala o tom agentúra AP. Čínske ministerstvo zahraničných vecí súčasne vylúčilo rokovania o novej multilaterálnej dohode, ktorá by nahradila americko-ruskú Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Piatkové rozhodnutie USA o odstúpení od INF by mohlo mať "nepriaznivé následky", uvádza sa v stanovisku čínskeho ministerstva, odrážajúcom varovania pred novými pretekmi v zbrojení. Rusko medzičasom v sobotu oznámilo, že v prípade INF bude postupovať rovnako ako USA - pozastaví plnenie tejto zmluvy a odstúpenie od nej zavŕši za šesť mesiacov.
Trump obviňuje Moskvu z porušovania zmluvy z roku 1987, považuje ju však zároveň za prekážku pri čelení rastúcemu vojenskému potenciálu Číny, približuje AP. Peking má štvrtý najväčší jadrový arzenál zahŕňajúci asi 280 nukleárnych hlavíc. USA ich majú približne 6450 a Rusko 6850, vyplýva z údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Peking pritom vynakladá značné prostriedky na vývoj balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu, ktoré budú mať dlhší dolet.
"Čína je proti odstúpeniu USA (od INF) a vyzýva USA a Rusko, aby náležite vyriešili svoje spory konštruktívnym dialógom," píše sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého INF zohráva "významnú úlohu" pri "zabezpečovaní globálnej strategickej rovnováhy".
