Denná návštevnosť málokedy presiahne stovku turistov, ale scenérie, ktoré tam môžete vidieť, sú úchvatné a jedinečné. Asi najčarovnejšia je premena vody na ľad a všetky podmanivé ľadové výtvory. Druhohorné vápencové pohorie medzi Tatrami a Slovenským rudohorím rozvrásnili dve rieky, Hornád a Hnilec. Vytvorili najkrajšie a najväčšie krasové kaňony na našom území.
Prvé zmienky o sprístupnení roklín Slovenského raja sú až z konca 19. storočia. V roku 1906 Béla Hajč ako prvý splavil Hornád. Urobil to na plti s muzikou a s „nóbl“ spoločnosťou. Skutočný rozvoj Slovenského raja prišiel až v 20. rokoch minulého storočia, keď v Spišskej Novej Vsi vzniklo rušňové depo. Jeho noví zamestnanci boli nielen zanietení turisti, ale aj propagátori a organizátori turistického života.
Od roku 1964 sa Slovenský raj stal Chránenou krajinnou oblasťou a v roku 1986 ho vyhlásili za národný park s rozlohou len 210 km². V poslednom čase záujem o jedinečnú prírodnú oblasť neustále narastá.„Pomaly sa dostávame na hranicu únosnosti, čo sa týka návštevnosti. Aj preto sme vydali na konci minulého roka nový návštevný poriadok a pripravujeme opatrenia na zvládnutie turistického náporu do jednotlivých roklín.
To sa však týka letnej sezóny. V zime je Slovenský raj rajom pokoja,“ hovorí riaditeľ Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil. „Okrem ferratovej cesty vo Veľkom Kyseli je aj v zime celý prístupný návštevníkom. Jediná, ale veľmi zásadná podmienka je vhodné oblečenie a zimný výstroj.“
Po ľade
Najvychytenejšou atrakciou v týchto mrazivých dňoch je ľadolezenie, na ktoré je určených šesť lokalít - Suchá Belá, Sokolia dolina, Kláštorná dolina, Letanovský mlyn, Zejmarská roklina a Piecky-Veľký vodopád. „Ale aj zimný prechod Prielomom zamrznutého Hornádu je veľkou turistickou atrakciou a boli dni, že po zmrznutej riečke schovanej v úzkom kaňone prešlo aj tisíc turistov.
Okrem týchto netradičných aktivít je možné prejsť na bežkách po všetkých turistických trasách alebo po špeciálnych bežeckých tratiach. Môžete si zajazdiť aj na koni. Alebo sa len tak prejsť zimnou nádherou,“ opisuje. Do Slovenského raja sa zamiloval paralympijský športovec a cyklistický pretekár Jozef Metelka (32). „Od decembra do konca januára mám zimnú prípravu.
V Tatrách si hlavne užívam skialpinizmus a v Slovenskom raji som objavil krásu ľadolezenia. Pred dvoma rokmi som prvýkrát s horským vodcom a inštruktorom Jarom Michalkom vyliezol ľad v Suchej Belej a úplne som tomu prepadol. Zdá sa mi to prudko návykové, takmer ako zimné jazdenie na koni. Naposledy pred týždňom som za tri hodiny jazdy nestretol človeka, ale zato som stretol srnky, lane, líšky...“ hovorí očarený športovec.
Ľadolezenie si prišli užívať aj manželia Zuzana a Fero, ktorých sme stretli v Kláštornej. „Sú dni, keď sa na lezenie doslova čaká v rade aj hodinu, kým sa dostanete na stenu. Je to paradox, lebo v celej doline nestretnete ani človiečika, ale pod ľadovou stenou je nátresk,“ usmeje sa František, ktorý má za sebou aj himalájske osemtisícovky.
Veľmi opatrne
Zimný pokoj prilákal aj trojčlennú partiu turistov z východu. „Prišli sme z Košíc, pôvodne sme chceli ísť Hornádom, ale ešte nie je celkom zamrznutý, tak sme sa vybrali chodníkom Prielomu Hornádu. Na niektorých miestach, hlavne na stúpačkách, je poriadne pokrytý ľadom. Je naozaj nevyhnutné dobre sa pripraviť a mať palice a hroty na topánkach. Chodíme do Raja zásadne v zime, keď je tu pokoj. V lete je tu hotová ľudská divočina,“ prezrádza Peter a Perla s Igorom súhlasne prikyvovali.
Uchvátený bol aj Vojta, ktorý prišiel do Slovenského raja po prvý raz v živote. „Prišiel som s kamarátmi z Prahy. Chodíme po horách, ale tu sme objavili ozajstný raj. Nádherná príroda, krásne trasy a tie výtvory z ľadu, hotová rozprávka!“ Slovenským rajom vedie vyše 300 kilometrov turistických chodníkov, na ktorých sú kilometre rebríkov, stúpačiek, mostov. V zime si treba naozaj dávať pozor, lebo ľad s vodou vytvárajú šmykľavú a nebezpečnú kombináciu.
Aj skvelá lyžovačka
No krásne nie je len v roklinách. Nádherné prechádzky buď na bežkách, alebo skialpových lyžiach si užijete aj v okolí Dobšinskej ľadovej jaskyne. Paradoxne je však v zime pre turistov zatvorená. „Je to naša najväčšia zaľadnená jaskyňa a svojím charakterom patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam na svete. V zime si však musí vydýchnuť a nabrať čerstvý ľad. Keď sa v máji opäť otvorí, chodníky musia doslova vysekať z ľadu. Jaskyňa je celá pokrytá krásnym ľadovým srieňom. Práve v jej okolí sme otvorili nový bežecký areál, kde si na svoje prídu ozaj všetci. Od náročných lyžiarskych bežcov po turistov, ktorým viac ide o krásne panorámy a prírodu ako o špičkové výkony. Okrem bežeckých tratí však máme v Slovenskom raji aj niekoľko lyžiarskych vlekov a zjazdoviek. Nie sú to žiadne veľké lyžiarske strediská, ale lyžovačka je tam skvelá,“ dodáva riaditeľ Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil.