Svet 21. storočia ovplyvňujú vizionári, politici, finančníci, vedci, umelci i športovci, ktorí posúvajú svojimi činmi ľudstvo vpred.
Práve im je venovaný seriál Velikáni našej doby. Určite k nim právom patrí horolezec a dobrodruh Reinhold Messner (74). Dokázal, čo nikto iný pred ním. Ako prvý človek na svete zdolal všetkých 14 osemtisícových vrcholov. A ako prvý sám vyliezol na najvyššiu horu Mount Everest bez pomoci prídavného kyslíka. Reinhold Messner je legendou horolezectva, ale jeho príbeh inšpiruje aj tých, čo sa v živote nevyštverali ďalej ako na kopec za mestom.
Liezol odmalička
Narodil sa 17. septembra 1944 v meste Brixen na severe Talianska. Kedysi patrilo Rakúsku a väčšina obyvateľov vrátane Messnerovcov hovorila po nemecky. Malý Reinhold vyrastal obklopený alpskými končiarmi Južného Tirolska. Už v detstve sa musel poriadne obracať - jeho otec bol učiteľ, ale aby uživil svojich deväť detí, choval tiež králiky a hydinu.
Popri práci na statku, do ktorej boli zapojené všetky deti, si však chlapec našiel čas aj na lozenie po okolitých kopcoch. Už ako 5-ročného ho otec zobral na horu Sass Rigais (3 025 m) a zaúčal ho do základov lezenia. Vášeň pre hory zdieľal Reinhold najmä so svojím mladším bratom Gűntherom, s ktorým v 60. rokoch podnikol viacero ťažkých prvovýstupov na alpské končiare.
Po stavebnej priemyslovke sa vydal v šľapajach svojho otca - stal sa učiteľom, ale nie preto, že by to bol džob jeho snov. Skrátka, ako učiteľ matematiky a telesnej výchovy mal tri dni v týždni čas loziť...
Strata brata
Alpy však Reinholdovi začali byť malé. V roku 1969 sa stal členom tirolskej expedície do Ánd a o rok neskôr sa vydal na svoju prvú himalájsku osemtisícovku. Výprava na Nanga Parbat (8 125 m) bola preňho osudná. Tragicky osudná.
V expedícii bol aj Messnerov brat Gűnther. Spolu sa im podarilo dostať až na vrchol tzv. Rupalskou stenou, ktorú pred nimi ešte nikto nezliezol. Návrat späť sa však vyčerpaným horolezcom skomplikoval. Gűnther navyše čelil výškovej chorobe - pre extrémne nízky tlak vzduchu v osemtisícovej výške a pre nedostatok kyslíka strácal orientáciu a mal halucinácie.
Messner, ktorý pri výprave utrpel omrzliny a prišiel o sedem prstov na nohách a končeky prstov na rukách, neskôr opisoval zlomové okamihy tak, že s bratom sa rozhodli pre zostup neprebádanou Diamirskou stenou. Gűnther sa podľa Messnerových slov necítil na to zliezať dolu Rupalskou stenou, ktorou sa predtým dostali na vrchol. Reinhold preto hľadal ľahšiu možnosť, ako sa s bratom dostať do bezpečia.
Brat zaostával a nakoniec sa stratil, zrejme ho pochovala lavína. Staršiemu Reinholdovi sa s vypätím všetkých síl podarilo dostať do údolia, kde ho zachránili, ale po bratovi nezostala ani stopa. Ďalší dvaja účastníci výpravy v knihách Messnera obvinili, že 23-ročného brata poslal dolu samého Rupalskou stenou, ktorou aj hore vyšli, aby on sám mohol zliezať neprebádanou novou trasou a zapísať si prvenstvo.
„Messner obetoval svojho brata vlastným ambíciám,“ vyčítali mu Max von Kienlin a Hans Saler. Messner sa pred účastníkmi výpravy vraj viackrát zmienil, že práve on chce Diamirskú stenu zliezť ako prvý. Prečo medzi mužmi, ktorí boli pri náročnej expedícii životne odkázaní jeden na druhého, vznikli takéto rozbroje? Jedným z dôvodov mohla byť aj žiarlivosť, v tomto prípade však nie na športové úspechy. Messner totiž krátko po návrate z Nanga Parbatu začal chodiť s von Kienlinovou ženou a nakoniec sa s ňou oženil!
Zbavený viny
Celé desaťročia sa musel Messner obhajovať a vysvetľovať, že svojho milovaného brata nenechal na Nanga Parbate zomrieť. Konečnú bodku za špekuláciami dal až nález Gűntherovho tela v roku 2005. Objavili ho horolezci vo výške 4 400 m na západnom svahu deviatej najvyššej hory sveta. Poloha telesných pozostatkov dala za pravdu Messnerovej verzii nešťastia. „Je to moja celoživotná trauma, ktorej sa nikdy nezbavím,“ opakoval. „Som jediný, ktorý prežil. Teda som jediný, ktorý môže povedať, ako to bolo...“
Bez kyslíka
Ani tragická strata brata a výčitky Messnera neodradili od jeho sna - dať horám svoje srdce aj dušu. V roku 1972 zdolal ďalšiu osemtisícovku Manaslu (8 163 m) a do roku 1986 ich mal na konte ako prvý človek na svete všetkých štrnásť!
Po Manaslu, kde zahynuli jeho ďalší dvaja kolegovia, sa však rozhodol, že už nebude chodiť so žiadnymi veľkými expedíciami, ktoré so sebou vláčia stovky kíl materiálu a obskakujú ich šerpovia. Už sa chcel spoliehať najmä sám na seba a vrcholy zdolávať tzv. alpským štýlom - teda naľahko, bez nosičov a všelijakých pomôcok, ako sú napríklad kyslíkové fľaše. Už nechcel brať zodpovednosť za niekoho iného.
Históriu prepísal v roku 1978 pri malej výprave na najvyššiu horu sveta Mount Everest (8 848 m), ktorý zdolal bez umelého kyslíka. Spolu s kolegom Petrom Habelerom týmto výkonom šokovali horolezeckú aj lekársku verejnosť. Fyziologicky sa také niečo považovalo za nemožné! Nad hranicou 8 000 m je totiž iba tretina kyslíka v porovnaní s úrovňou na hladine mora. Zostup bol extrémne ťažký, lebo Messnera postihla snežná slepota, keďže pri filmovaní nemal nasadené slnečné okuliare. „Bolesť bola taká silná, že som ju dokázal zniesť len posediačky. So slzami v očiach.“
O život
Na Mount Everest vystúpil ešte aj v roku 1980 - alpským štýlom a už úplne sám. Z toho, čo sa na najvyššej hore sveta deje dnes, je Messner znechutený. Pre české noviny Právo priznal, že by tam už nešiel, aj keby mu na to sily stačili. „Dnes je všetko naplánované. Dole vám ukážu, kde si máte postaviť stan, povedia vám, kedy sa dostanete na rad, kadiaľ ísť, ako máte podávať hlásenie. Keď treba, vynesú vás hore aj na invalidnom vozíku. Prestáva dobrodružstvo, nastupuje rutina a kšeft.“
Podľa legendárneho horolezca totiž neexistuje dobrodružstvo bez toho, aby ste čelili smrti. „Bol som v situáciách, keď som visel na stene, nešlo to ani hore, ani dole. Vedel som, že keď sa mi to jediné, čo sa dalo spraviť, nepodarí na prvý raz, poletím dole niekoľko sto metrov...“ povedal. Ani horolezectvo už podľa neho nie je, čo bývalo. „Stalo sa športom, ktorý sa robí vnútri na malých stenách s umelými úchytmi, z ktorých nemôžete v skutočnosti spadnúť...“
Od 90. rokov minulého storočia, keď si už splnil všetky sny o vrcholoch, vrhol sa na iný druh dobrodružných expedícií. Bez psov a techniky prešiel Antarktídu cez južný pól, prešiel Grónsko či púšte Taklamakan a Gobi... Tiež zdolal najvyššie vrcholy všetkých kontinentov.
Otec štyroch detí
Zaujímavé je, že popri tom všetkom stihol Messner aj rodinný život. Jeho prvou ženou bola v rokoch 1972 - 1977 Ushi Demeterová, ktorú prebral už spomínanému barónovi von Kienlinovi. Jeho ďalšou partnerkou bola Kanaďanka Nena Holguinová, s ktorou má dcéru. V roku 2009 sa oženil so Sabine Stehleovou, s ktorou má dve dcéry a jedného syna. S rodinou žije striedavo na hrade Juval v Južnom Tirolsku alebo v meste Merano.
Na staré kolená sa dobrodruh Messner vrhol možno do najväčšieho dobrodružstva svojho života. Po tom, čo si v rokoch 1999 - 2004 vyskúšal politiku ako poslanec Európskeho parlamentu za talianskych zelených, začal budovať vlastné horské múzeum. Teda nie jedno, ale hneď päť, ktoré spája idea vzťahu človeka k horám. Riskoval veľa, jeho podnik sa ocitol na hranici bankrotu. Ale pre magazín Forbes to Messner komentoval lakonicky: „Mnohí vravia, že neuspejem. Ale uvidíte, že prežijem!“ Messnerovi sa to dá veriť..
