Tí na podujatí vyzvali na vytvorenie dočasnej afganskej vlády s účasťou Talibanu. Ghaního vláda sa na rokovaniach nezúčastňuje.
Taliban na tomto stretnutí pred významnými účastníkmi vrátane afganského exprezidenta Hámida Karzaja načrtol svoju víziu pre Afganistan - okrem iného tiež pravidlá týkajúce sa žien a prijatie islamskej ústavy.
Toto bezprecedentné podujatie, kde ženy za okrúhlym stolom obhajovali svoje práva, prichádza týždeň po tom, ako povstalci absolvovali rozhovory s americkými vyjednávačmi v katarskej Dauhe ohľadom ukončenia 17-ročnej vojny.
Ani na jedno z rokovaní v Moskve a Dauhe - napriek tomu, že ide o úplne samostatné podujatia - nebola prizvaná vláda z Kábulu. Ghaní vyjadril rozhorčenie nad tým, že je neustále vytláčaný mimo kľúčové mierové rozhovory.
"Stretnutie v Rusku nie je nič iné, než ilúzia. Nikto totiž nemôže rozhodovať bez vedomia afganského ľudu. Tí, ktorí sa zišli v Moskve, nemajú žiadnu výkonnú právomoc. Môžu iba povedať, čo si myslia," vyhlásil v utorok Ghaní.
Mnohí z jeho hlavných oponentov - vrátane niekoľkých, ktorí sa zúčastnia na júlových prezidentských voľbách - však v ruskom hlavnom meste vyzvali na vytvorenie dočasnej vlády s účasťou Talibanu. Tá by podľa nich mala vydláždiť cestu k transparentným voľbám a presvedčiť povstalcov, aby sa zapojili do politického procesu.
Konferenciu, ktorú hostí afganská diaspóra, privítal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo vyhlásení ako "užitočnú", informovala tlačová agentúra AFP.
Taliban, ktorý vládol v Afganistane v rokoch 1996-2001 na základe bezohľadného výkladu islamského práva šaría, vyhlásil, že nechce "mocenský monopol", ale "inkluzívny islamský systém".
Hnutie sa však stále odmieta spriahnuť s Ghaním, a to napriek prezidentovým výzvam na rozhovory, označujúc jeho administratívu za bábku v rukách Spojených štátov. Taliban od roku 2001 vedie v Afganistane islamskú vojnu - džihád. Jeho súčasným vodcom je od roku 2016 Hajbatulláh Áchundzáda.
