Sálavé teplo, ktoré na tomto mieste vzniká v dôsledku betónovej plochy umiestnenej medzi radmi panelových domov, by malo zmierniť efektívnejšie využitie dažďovej vody a výsadba popínavej zelene na kovových konštrukciách, lemujúcich pešiu zónu.
Na plochu pešej zóny dopadá podľa odborníkov ročne približne 650 kubických metrov dažďovej vody, ktorá je zbytočne odvedená do kanalizácie. Časť tejto vody plánujú zachytiť a využiť na ochladzovanie priestoru polievaním okolitej zelene. "V dolnej časti pešej zóny je navrhnuté zachytávanie dažďovej vody z dvoch presklených sedlových striech nepoužívaných únikových schodísk podzemných garáží. Z tých sa dá mesačne využiť asi 450 litrov vody do verejne dostupných nádob na zachytávanie dažďovej vody," vysvetlila Lenka Nemcová z referátu riadenia projektov miestneho úradu Bratislava-Karlova Ves.
Na udržanie prirodzenej vlahy a estetické spríjemnenie pobytu na pešej zóne Karlova Ves plánuje do už existujúcich betónových kvetináčov dosadiť popínavú kvitnúcu zeleň, ako napríklad trubač ovíjavý, vistéria čínska, akébia, vlkovec veľkolistý, brečtan, kivi, hortenzia popínavá. "Podkladom pre tieto rastliny bude využitie nevzhľadnej konštrukcie presklených prístreškov s drôtenou mriežkou a sedlovou strechou v hornej časti pešej zóny," dodala Nemcová.
Prostriedky na realizáciu týchto a ďalších opatrení na zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy chce mestská časť získavať z rôznych grantových zdrojov.
Karlova Ves od roku 2018 zavádza päťročný projekt Deliver: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy financovaný zo zdrojov Európskej komisie (EK), z finančného nástroja pre životné prostredie. Ráta s výsadbou zelene, vytváraním zelených striech i zelených stien i vodozádržnými opatreniami v rámci verejných priestorov. Cieľom projektu je tiež zníženie uhlíkovej stopy v Karlovej Vsi a edukácia.
