Povedal to na tlačovej konferencii po návrate z Nairobi, kam sprevádzal odmietnutého 23-ročného žiadateľa o azyl z Pakistanu, ktorý strávil sedem mesiacov v kláštore v Salzburgu a na tri mesiace sa teraz jeho dočasným domovom stala kenská metropola, informovala agentúra APA.
Pakistancova žiadosť o azyl bola zamietnutá v máji 2018. S cieľom zabrániť jeho deportácii mu arcidiecéza Salzburg udelila tzv. cirkevný azyl. Keď sa skončil, na turistické vízum vycestoval do Kene, chce sa však vrátiť do Rakúska. Jeho podporovatelia chcú obdobie mladíkovho pobytu v Keni využiť na nájdenie možnosti legálneho návratu do Rakúska.
"Ali Vadžíd reprezentuje aj mnoho ďalších ľudí," povedal Dürlinger a uviedol príklad z mesta Pinzgau, kde istý pekár roky hľadal učňa, až nakoniec zamestnal utečenca, ktorý sa o túto prácu zaujímal. Po trištvrte roku však jeho zamestnanec zmizol, pretože ho vyhostili.
Dürlinger poukázal na Nemecko, kde sa cirkvi podarilo dohodnúť časovo obmedzené pravidlá pre dočasný pobyt utečencov, ktoré ale ne sú právne nárokovateľné. "Cirkevný azyl tam slúži predovšetkým na obnovenie alebo opätovné preskúmanie azylových konaní," vysvetlil Dürlinger. Týždenník Die Zeit uviedol, že v prvom štvrťroku 2018 sa v Nemecku vďaka cirkevnému azylu podarilo oddialiť alebo zabrániť 498 prípadom vyhostenia. Toto opatrenie však od zavedenia špeciálnych komisií stratilo svoj význam.
Dürlinger navrhol, aby sa v Rakúsku na spolkovej úrovni spojili krajinskí premiéri a predstavitelia diecéz a predložili spolkovej vláde spoločné stanovisko. "Raz možno nebudeme hovoriť o tom, koho vyhostíme, ale o tom, kto tu zostane," konštatoval Dürlinger s tým, že to nie je len v záujme dotknutých osôb, ale aj celej krajiny.
Mnohým sa možno nepáči i samotné pomenovanie cirkevný azyl. "Nie je však dôležité, ako túto humanitárnu pomoc nazveme. Ide o to, že daný človek získa čas a je pod ochranou cirkvi," myslí si Dürlinger.