A hoci je aj dnes rebelom ako kedysi, predsa len sa čosi v jeho živote zmenilo. Je otcom dvoch detí, má manželku Mirku (41) a nebojí sa otvorene povedať to, čo si myslí. Mnohé prezradil aj v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
Nedávno ste získali ocenenie Spevák roka od Zväzu autorov a interpretov. Prekvapenie?
Na pódiu som nevystúpil kvôli oceneniu už vyše 25 rokov. Preto ma to potešilo, je to pre mňa motivácia do ďalšej speváckej a hudobnej činnosti. Som rád, že ľudia, ktorí za mňa hlasovali, si asi všimli, že s kapelou Tublatanka som na pódiu v roku 2018 vystúpil veľmi veľakrát. Prvú polovicu roka sme s českou skupinou Citron absolvovali české turné, mali sme vypredané športové haly na dva-tri mesiace dopredu.
V lete sme mali mnoho koncertov s Tublatankou na festivaloch a v amfiteátroch a na jeseň veľké turné s Citronom po Slovensku. Pre toto turné sme spravili špeciálnu pesničku, ktorá sa volá Silní a nezlomní. Je to rocková balada, lyrický duet s českým spevákom Láďom Křížkom. Text napísal dlhodobý textár Tublatanky Martin Sarvaš. Urobili sme k pesničke aj fotografický videoklip s textom, v ktorom sme prešli celou chronológiou Tublatanky a Citronu.
O duete s Láďom Křížkom ste uvažovali už pred rokmi. Prečo to tak dlho trvalo?
Láďa mi v roku 1989, keď sme urobili pesničky Pravda víťazí a Loď do neznáma, volal, či by sme neurobili duet. Vravím, jasné, spravme, ale teraz idem na turné, tak to odložme o mesiac. Potom som mu volal, že už môžeme, no to zas mal Láďa turné. Takto sme to prekladali a až po vyše tridsiatich rokoch sme naspievali duet Silní a nezlomní.
Je to pieseň o Československu, lebo to bola krajina, do ktorej sme sa narodili, kde sme vyrastali a prežili mnoho pekných rokov. Zároveň je pesnička o dlhodobom priateľstve medzi Čechmi a Slovákmi. Škoda, že v Slovenskom rozhlase mi hudobný redaktor povedal, že pesnička je síce pekná, no nebude ju púšťať, lebo téma Československa už nikoho nezaujíma!
A to sme mu pesničku ponúkli asi päť mesiacov pred stým výročím vzniku Československa. Ale hlavne že, množstvo rozhovorov, spomienok ľudí a faktov o Československu vysielali skoro päť mesiacov! Osobne si myslím, že táto téma ľudí zaujíma, pretože veľmi veľa ľudí na Slovensku a v Česku sa narodilo v spoločnom štáte.
Nie je smutné, že na rozhodnutí jedného človeka stojí, čo sa bude a čo nebude hrať? Prečo podľa vás rádiá hrajú dookola len jednu-dve pesničky od interpreta?
Kameň úrazu väčšiny slovenských rádií je, že hrajú to, čo už bolo v minulosti zavedené. Hudobní redaktori až tak precízne nepočúvajú novinky, ktoré im speváci a kapely ponúknu. Najľahšie je zaradiť nejakú starú pesničku, osvedčený hit. Mrzí ma, že od Tublatanky púšťajú dookola päť-šesť pesničiek. Samozrejme, že sa teším, že ich rádiá majú radi.
Pesnička Dnes mám rande so svojím mestom zľudovela a je stálym hitom v rádiách, puboch a na diskotékach. Ale naša kapela má oveľa viac pesničiek, ktoré by mohli byť zaradené do playlistu. Aj nové pesničky majú na to, aby boli zaradené do slovenského éteru. Tak je to aj s inými kapelami. Pre slovenský éter je dôležité, aby slovenská hudba napredovala a aby nezastala na jednom bode.
Na hudobnej scéne ste už veľmi veľa rokov. Zmenili sa pesničky od čias, keď ste s Tublatankou začínali?
Dnes do pesničiek dávam viac svoj názor. Už som päťdesiatnik a nemôžem spievať texty piesní, ktoré som spieval ako dvadsať- či tridsaťročný. Dnes vyhľadávam témy, ktoré ma pália na duši, ktoré ma trápia. Napríklad terorizmus. Tublatanka je jedna z mála kapiel, ktorá má pesničku o terorizme, dokonca aj videoklip. Volá sa Svet v ohrození. Vo videoklipe vidieť teroristické ataky z celého sveta. A pália ma aj ďalšie veci.
Napríklad?
Máme pesničku, ktorá sa volá Revolúcia. Pointou je, že dnes je svet taký nespravodlivý, že tí, čo sú bohatí, budú už len bohatší a chudobní budú ešte chudobnejší. Spravme revolúciu, aby svet bol spravodlivejší! Témy, ktoré ma pália v duši, dávam do textov z viacerých dôvodov. Jednak preto, že som otec dvoch detí a chcem, aby moje deti žili v spravodlivej a v slušnej spoločnosti. Zároveň si myslím, že najsilnejší text a najsilnejšia hudba je taká, ktorá má určitý odkaz a môže si z toho každý zobrať nejaké poučenie, zamyslenie. Ide mi o to, aby pesničky nemali banálne texty, lenže práve také nás väčšinou obklopujú.
Väčšina piesní je o láske, a to nie je banalita...
Láska je síce krásna, ale téma je už slovne trošku vyčerpaná. Niekto vie o láske spraviť kvalitný, šmrncovný text, ale väčšina sa krúti okolo tých istých slovných spojení. Práve preto používam témy, ktoré ma tlačia, a v takom duchu bude aj nové CD Tublatanky. Jedna pesnička bude napríklad venovaná Jankovi Kuciakovi.
Keď som sa v ten deň z autorádia dozvedel, že sa stala tá strašná udalosť, že novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zabili v ich dome, mal som v sebe duševný plač. Cítil som, že toto je niečo veľmi silné, že je to udalosť, ktorá mňa aj ľudí na Slovensku bude omínať veľmi veľa rokov. Že niekto zavraždí novinára preto, lebo chcel odhaľovať pravdu a písať pravdu.
Kvôli tejto udalosti spred roka sa ľudia zomkli a vyšli do ulíc protestovať. Týchto protestov bolo veľa, avšak dodnes nie je jasné, kto za vraždou stojí...
Podľa mňa tejto témy okolo vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nebude nikdy veľa. Je smutné, že aj novinári v ďalších krajinách doplatili za písanie pravdy svojím životom. Táto téma by sa mala dlhodobo udržiavať, aby v našom štáte nastala spravodlivosť, aby pravda víťazila.
Ako mladí muzikanti ste stáli na námestí počas Nežnej revolúcie, chceli ste zmeniť svet. Odvtedy prešli tri desaťročia, Tublatanka zostarla. Naplnili sa vaše ideály a predstavy, o ktorých ste vtedy snívali?
Čím som starší, tým je vo mne viac energie na vyjadrenie svojich názorov. Nech to vyzerá akokoľvek pritiahnuté za vlasy, ale čím som starší, tým som väčší rebel. Som rád, že mladá generácia sa konečne začala angažovať a že mladí ľudia sa začali zaoberať nespravodlivosťou v tomto štáte.
Ale pri Nežnej revolúcii predsa boli prítomní študenti, dokonca stáli v prvých šíkoch...
Chcel som povedať, že na tribúny sa vtedy stavali ľudia, ktorí mali už niečo zažité a vedeli, čo je útlak, čo sú to krivdy komunizmu. Dnes som rád, že sa tam dokáže postaviť veľa mladých ľudí a vedia hovoriť k veci. Počas revolúcie v roku 1989 som pomohol svojou troškou, keď som na pódium postavil na prvé tri dni vlastnú gitarovú aparatúru.
Na námestí vtedy protestovalo veľa ľudí. Počas demonštrácie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tam bolo oveľa viac ľudí ako v roku 1989. Myslím si, že dnes majú ľudia väčšiu odvahu. V osemdesiatom deviatom bolo väčšie riziko prejaviť svoj názor, ľudia sa báli.
Naša spoločnosť prechádza mnohými vážnymi kauzami. Myslíte si, že hlas ulice má takú vážnosť, aby sa tieto kauzy aj reálne vyriešili?
Tlak ulice je vo všetkých demokratických krajinách veľmi dôležitý preto, aby sa mnohé veci pohli a vyriešili. Ten tlak za pravdu a spravodlivosť je veľmi správny, lebo politici nič nespravia. Ako si všímam, skoro vo všetkých európskych krajinách idú do politiky ľudia, ktorí si chcú namastiť svoje vrecká. To je veľmi smutné. Želám si, aby v budúcnosti boli na Slovensku v politike ľudia s čistými úmyslami, ktorí chcú slúžiť národu, a nie preto, aby rýchlo zarobili a okrádali tento štát. V postkomunistických krajinách je najviac korupcie.
Čím si to vysvetľujete?
Do politiky často idú gauneri s úmyslom nabaliť sa a potom vypadnúť. To je dnes bežné. Poznáme mená tých, ktorí tam boli pár rokov, stali sa z nich milionári a potom z politiky odišli. Najhoršie je, že politika lezie do všetkých médií, ľudí otravuje, vyrušuje a znechucuje. Večnými hádkami, korupciou vyháňa mladú generáciu za hranice.
Mám dve deti a záleží mi na tom, aby boli v tejto krajine šťastné. Bohužiaľ, všetky vlády, ktoré sme tu mali po revolúcii, sklamali väčšinu občanov a voličov. Podľa mňa sa to dobrým smerom vyvíjalo počas vlády Ivety Radičovej. Bola však vo funkcii veľmi krátko.
Spomenuli ste vaše deti. Je to generácia, ktorá by mohla niečo v budúcnosti zmeniť?
Verím v to. Na rozdiel od môjho detstva, tínedžerských rokov a mladosti moje deti už bežne pozerajú správy v televízii. Dnešné deti sú oveľa viac informované. Dcéra, ktorá má 11 rokov, si zapne o siedmej správy, zaujíma ju, čo sa deje v politike, čo sa deje vo svete. Martin má sedem rokov a tiež sa ma na mnohé veci pýta.
Žiaľ, televízne spravodajstvo dnes ponúka množstvo negatívnych informácií. Neobávate sa, že škodlivé emócie, ktoré prostredníctvom televízie deti vstrebávajú, môžu mať vplyv na ich vývoj?
Totálna pravda! Pozeranie Televíznych novín je nevhodné pre maloleté deti, lebo je tam veľmi veľa negativity – vraždy, násilie, čo môže u detí vyvolať depresiu. Môžu mať strach, vnútorný smútok, obavy... Môže sa to prejaviť hneď alebo aj o dvadsať rokov. Preto tie najhoršie reportáže deťom nedovolím pozerať. Priznám sa však, že ja sám pozerám správy a politické debaty na všetkých kanáloch. V tomto som fanatik.
Nemáte ambíciu ísť do politiky?
Možno, keby som nerobil hudbu, mal by som chuť robiť politiku. Ale to je úplne iná kapitola. Radšej zostávam pri muzike.
Čo je pre vás podstatné, aby ste naučili svoje deti? Ste benevolentný otec alebo prísny?
Benevolentnejší som napríklad v tom, že keď bola dcérka druháčka, kúpil som jej mobil. Aj syn, ktorý je teraz prvák, už má vlastný mobil. Dnes si to vyčítam, lebo každú voľnú chvíľu pozerajú do mobilu a na internete sledujú videá pre deti alebo rôzne detské vyrábačky. Myslím si, že mladá generácia tým veľmi stráca čas. Príliš veľa času venuje sociálnym sieťam, zábavkám na internete. Vzniká z toho závislosť a mnohé deti skončia na psychiatrii.
Od toho sú rodičia, aby to všetko nejako usmernili.
Aj my sme s tým už skoncovali. Nevedel som, že aj moje deti tak rýchlo podľahnú mobilom a každú voľnú chvíľu si tam hľadajú svoje zábavky. Majú povolené byť na mobile len istý čas – pol až trištvrte hodiny denne. Toto striktne dodržiavam, manželka je v tomto ešte prísnejšia. Dnes sa stavajú ihriská, no sú prázdne. Skoro nikto sa na tých ihriskách nehrá. Deti a tínedžeri sedia doma za počítačom a hľadia do monitorov.
Zdedili vaše deti umelecký talent po rodičoch?
Tešíme sa, že pravdepodobne majú istý talent na hudbu. Martin si vybral bicie, Barborka chodí na klavír a celkom im to ide. Talent zdedili po nás oboch. Manželka, hoci vyštudovala psychológiu a logopédiu, sa odmalička zaoberala hudbou. Hrala dokonca v dievčenskej kapele, píše pekné pesničky aj texty.
Má rovnaký hudobný vkus ako vy?
Mirka je hlavne rockerka, popri tom má rada aj iné žánre, kvalitnú muziku. Obaja sme kritici hudby. Často niečo počujeme a povieme: Toto je trochu zbytočná pesnička.
Čo je pre vás zbytočná pesnička?
Taká, ktorá nemá v sebe žiadny odkaz a nemáte pôžitok z jej počúvania. Každá hudba musí človeku určitým spôsobom pohladiť dušu. Pri dobrej pesničke musíte mať dobrý pocit a počúvať ju s radosťou. Ale keď je hudba zbytočná, tak vyrušuje a nič ti nehovorí. Dnešný svet je obklopený mnohými zbytočnými pesničkami. Aj keď názor je vždy subjektívny. Našťastie, kvalitnej hudby je stále dosť.
