Kresák to odmieta a bráni sa tým, že spis je falošný tak, ako to bolo i v mnohých iných prípadoch. Čas však hrá proti nemu, voľba sudcov by mala začať už v utorok a Kresákova obhajoba má trhliny, navyše proti nemu vystúpil aj zamestnanec Ústavu pamäti národa (ÚPN). V archíve ÚPN prístupnom na internete sa píše, že Kresák bol vedený iba ako „preverovaná osoba“. Do tejto kategórie eštebáci zaraďovali ľudí, ktorých komunisti prenasledovali.
Matovič však získal potvrdenie aj z neverejne prístupného dokumentu z pražského archívu, ktoré naznačuje aj inú spoluprácu s ŠtB. „Pán Kresák nám zabudol oznámiť, že bol aj vedomým spolupracovníkom pod krycím menom ESTR,“ vyhlásil Matovič. Kresák je vďaka svojej odbornosti považovaný za dobrého kandidáta nielen koalíciou, ale aj mnohými opozičníkmi a v snahe dokázať svoju nevinu zvolal narýchlo tlačovku. „Nikdy som nespolupracoval s rozviedkou. Spis bol založený na základe nepravdy. Údaje neboli pravdivé a ten spis bol založený bez môjho vedomia,“ uviedol Kresák s tým, že nič nepodpisoval a že v dokumente nesedí viacero skutočností.
V čase, keď sa mal Kresák stretávať s eštebákmi, bol v Amerike. „V evidenčnom liste rozviedky som objavil rad stretnutí, ktoré sa mali so mnou odohrať v čase, keď som bol v USA. Ide o nepravdivé údaje, ktoré hovoria o tom, že ten spis bol založený na základe nepravdy,“ vysvetlil. Práve toto však Kresáka podľa Matoviča paradoxne usvedčuje. „Súčasťou dokumentov sú aj výdavky, ktoré boli evidované na stretnutia s informátormi. Časť z nich je vedená v dolároch. Kde sa 22. marca 1988 v Československu dalo platiť dolármi? Nikde, Kresák spolupracoval vedome aj počas svojho pobytu v USA,“ povedal Matovič.
Do sporu vstúpil aj šéf sekcie dokumentácie ÚPN Michal Miklovič, ktorý pre Sme povedal, že Kresák o spolupráci musel vedieť - buď ju podpísal, alebo súhlasil ústne: „Peter Kresák bol zaevidovaný v kategórii ideologický spolupracovník, bola to kategória určená pre občanov spolupracujúcich z rozviedkou najmä v zahraničí. Tajný spolupracovník musel vedieť, že spolupracuje s ŠtB alebo s rozviedkou. Vtedajšie smernice vylučovali to, že by v tej kategórii mohol byť niekto bez jeho vedomia a ja som sa nestretol s takým prípadom, ktorý by tomu odporoval.“
Prečo mohol Kresák zaujímať ŠtB?
Kresák sa na študijnom pobyte v zahraničí stretával s právnickými esami, ktoré mohli mať kontakty na najvyššie miesta v Bielom dome. Ľudí, ktorých mohol Kresák spoznať v škole, mohol neskôr zoznámiť s agentmi ŠtB žijúcimi v Spojených štátoch a tí by k nim tak mali prístup i po Kresákovom návrate späť na Slovensko.
Čo mala ŠtB na Kresáka?
- viedli o ňom 133-stranový dokument
- zväzok bol z veľkej časti skartovaný v decembri 1989
- považovali ho za tajného ideologického
spolupracovníka - spis rozpracovával 52. odbor, čo znamená, že Kresák takmer s určitosťou nedonášal na ľudí
- v spise sú chyby, stojí tam napr., že Kresák študoval na Harvarde, v skutočnosti však bol v Charlottesville
