„V bratislavskej Dúbravke sme najskôr mali s manželom jednoizbový byt, ktorý sme po narodení detí vymenili za väčší. Potom sme však začali uvažovať o nejakom ešte väčšom priestore aj so zeleňou, s dvorom, so záhradkou...“ rozpráva dlhoročná tvár RTVS, moderátorka relácie Svet v obrazoch, respektíve Ranných správ. „Obaja s manželom sme z rodinného domu, takže náš ďalší krok bol prirodzený. Deti navyše začali spomínať, že by chceli psíka, ktorého by som im v paneláku určite nedovolila, a tak sme stavali.“
Manžel postavil krb
Ich rodinný dom vyrástol v dedinke, ktorá sa medzičasom stala bratislavskou mestskou časťou. „Nie je veľký, luxusný a honosný, no máme ho radi. Veľa vecí v ňom porobil manžel, ktorý je vyštudovaný elektrotechnický inžinier a navyše je aj zručný. Spravil LED osvietenie aj krb,“ chváli svoju polovičku.
Výhody vidieckeho života pociťuje každý deň a nevýhody preto rada prehliada. „Kto ide takto trochu mimo Bratislavy, určite si pre dochádzku v aute zanadáva. Ale stojí to za to. Máme vlastný dvor, záhradku. Je skvelé, že v lete i na jar môžeme tráviť čas na terase, sused má krásne borovice, ktoré nám tu robia les, je tu dobrý vzduch, ticho, pokoj - človek v paneláku to nemá.“ A deti dostali vytúženého psíka. „Volá sa Kery a je z útulku. Často s ním chodíme von, do lesa, takže deti sú viac vonku, v prírode.“
Averzia ju prešla
Ako Martina Jančeková priznáva, nejaký čas po stavbe a zariaďovaní domu mala vyslovene averziu proti obchodom s nábytkom. „Trvalo to asi päť rokov, ale potom ma to prešlo,“ smeje sa a ako správna žena má opäť chuť neustále niečo v dome meniť.
„Veď trendy sa stále vyvíjajú. Predtým sme mali všetko do oranžova, vrátane krbu, teraz sa snažíme ísť do tlmenejších, prírodných farieb. Vymenili sme aj kuchyňu, ešte zostáva doriešiť obklad. Pomaly meníme svietidlá, riešia sa detské izby, keďže deti majú tiež svoje nároky. Predtým im stačilo pár škatúľ na hračky, teraz už Ella potrebuje šatník. Okrem toho rada všeličo vyrába, pracuje s drevom, papierom, farbami, šije. A na to všetko potrebuje úložné priestory.“
Pozitívom je, že štrnásťročná Ella aktívne prispieva nielen k skrášľovaniu svojej izby, ale aj ostatných častí domu. „Má veľmi vycibrené estetické cítenie, je zručná. Ak uvidí bárs aj hocijaký odpad, okamžite má v hlave nápad, čo by z toho vyrobila.“ Jej šestnásťročný syn Martin je zase fanatik do lega. „Stavia náročné modely a chce ich mať vystavené. Všetko je to však veľké, nemá to už kam dávať, tak musíme vymyslieť nejaké poličky,“ krčí plecami.
Číta a pečie
Jej najobľúbenejší kútik sa nachádza v pracovni a súvisí s jej vášňou číslo jeden - čítaním. „Sedávam tam v rohu sedačky, natiahnem si nohy a čítam. Veľa. Moje najobľúbenejšie darčeky sú knihy.“ A ak práve nečíta, tak varí a pečie. „Mám doma tínedžerov, tí by zjedli aj mňa,“ smeje sa. „Pomaly každý deň niečo vypekám. Muž keď večer príde domov, tak len skonštatuje, že zase to u nás vonia ako v pekárni. Ale varenie mám aj ako odreagovanie po strese z celého dňa.“
Kuchyňa spojená s obývačkou je prirodzeným centrom dvojpodlažného domu. Úplne najlepšie sa vraj leňoší na takzvanom „tuľkacom“ vankúši nachádzajúcom sa medzi krbom a televízorom. „Je to taký náš domáci peleštek,“ vysvetľuje.
Zaujímavé je, že hoci dlhé roky kvôli práci na relácii Svet v obrazoch cestuje, v jej domácnosti nenájdete žiadne hmotné suveníry zo zahraničia. „Mne to pripadá zbytočné. Nie sme zberatelia suvenírov. To najkrajšie je pozorovať krajinu, pocítiť jej atmosféru, vnímať ľudí, ich život. Nepotrebujem to nosiť domov zhmotnené v nejakých soškách,“ dodáva.
