Rolling Stones patrí čestný titul najdlhšie hrajúcej kapely sveta. Rockových dedkov, ktorým ťahá na 80-ku, milujú celé generácie, o čom svedčí aj viac ako 250 miliónov predaných albumov. Aký je príbeh jednej z najlepších rockových kapiel všetkých čias?
Začiatky
Britská kapela vznikla v Londýne ako akýsi neposlušný a živelný protipól k Beatles. Predsa len popri uhladených chlapcoch v oblekoch z Liverpoolu draví „stouni“ na pódiu rozpútali rockovú revolúciu. „Čím viac vás budú nenávidieť rodičia, tým viac vás budú milovať ich deti,“ znelo heslo niekdajšieho manažéra skupiny Andrewa Looga Oldhama.
Dva základné kamene Rolling Stones - Keith Richards a Mick Jagger - boli pôvodne spolužiaci zo základnej školy, no ich cesty sa rozišli a zišli sa až v roku 1961, keď sa náhodne stretli na vlakovej stanici v Dartforde. Mick si pod pazuchou niesol platne bluesmana Muddyho Watersa a rockera Chucka Berryho, čo pritiahlo Keithovu pozornosť.
Chalani sa dali do reči, zistili, že majú radi rovnakú hudbu, slovo dalo slovo a ani nie 20-roční muži sa dohodli, že založia kapelu. Najskôr sa nazývali Blue Boys a neskôr k sebe prizvali okrem gitaristov Dicka Taylora a Briana Jonesa, aj klávesistu Iana Stewarda a bubeníka Tonyho Chapmana. Písal sa rok 1962 a dejiny jednej z najväčších legiend rockovej hudby sa mohli začať napĺňať.
Svoj prvý koncert Rolling Stones odohrali v malom londýnskom klube Marquee. K Valiacim sa kameňom, ako znie ich názov v preklade, sa dopracovali podľa Richardsa tak, že keď sa ich novinár z Jazz News pýtal na názov, Brianovi Jonesovi padli oči na platňu Muddyho Watersa so skladbou Rollin´Stone. Neskôr k názvu pridali g a ikona bola na svete. Mladí hudobníci neboli spočiatku veľmi inovatívni, pretože hrali iba prerábky.
Veď aj ich prvým singlom bola cover verzia hitu Come On od Chucka Berryho. Ku kapele sa neskôr pridal aj basgitarista Bill Wyman, ktorý nahradil Dicka Taylora, a bubeník Charlie Watts. Brian Jones časom však nezvládol boj s drogami, z kapely ho v roku 1969 vyhodili a o mesiac neskôr ho našli za záhadných okolností mŕtveho v bazéne pri jeho dome. Nahradil ho gitarista Mick Taylor.
Opak Beatles
Kapela zverila svoj osud do rúk mladučkého, iba 19-ročného manažéra Andrewa Looga Oldhama, ktorý bol dokonca primladý na to, aby mohol podpisovať zmluvy. Každopádne v spolupráci so skúseným manažérom Ericom Eastonom vybavili v nahrávacej spoločnosti Decca Records, ktorá mala hlavu v smútku z toho, že im ušli Beatles, výhodnú zmluvu. Bol to práve Oldham, kto začal prezentovať kapelu ako „škaredý“ protipól Beatles.
Zo „stounov“ vyžarovala sloboda a nezávislosť, kašlali na obleky, na koncerty sa obliekali ležérne. Nálepku neposlušných chalanov ešte viac umocnil obal prvej platne s ich nahnevanými tvárami či provokatívne novinové titulky ako „Chceli by ste, aby si vaša dcéra vzala niekoho z Rolling Stones?“ Ich koncerty bežne sprevádzali výtržnosti a na jednom z nich dokonca dobodali mladíka tmavej pleti a v roku 1967 muzikantov polícia zatkla za užívanie drog.
Nie všetkým ľuďom bolo takéto vystupovanie po chuti, čo bolo možno aj dôvodom, prečo mala skupina spočiatku väčší ohlas v uvoľnenej Amerike ako v konzervatívnej Británii. Tam sa i fanúšikovia museli rozhodnúť, či budú obdivovať sladučkých „bítlsákov“ alebo prepadnú čaru drsných „stounov“.
Nesmelý rozbeh
Zaujímavé je, že oveľa viac rivality ako medzi Beatles a Rolling Stones vznikalo medzi ich fanúšikmi. Obe skupiny sa v skutočnosti podporovali, veď ich prvý skutočný hit I Wanna Be Your Man napísali „kameňom“ samotní John Lennon a Paul McCartney. Okrem toho v priebehu 60. rokov 20. storočia McCartney a Jagger plánovali vydávanie nových albumov tak, aby sa dátumy nekrižovali a aby si tak neukrajovali z úspechu. V roku 1967 dokonca Lennon a McCartney naspievali k singlu We Love You vokály.
Jagger s Richards sa nakoniec odvážili aj na vlastné skladanie piesní, no spočiatku im to veľmi nešlo. Práve preto na ich prvom albume The Rolling Stones z roku 1964 skončili hlavne prerábky. Odvahu chalanom dodal až prvý naozaj vydarený autorský singel The Last Time z roku 1965, ktorý sa stal jednotkou v britskej hitparáde.
„Bol to prelom v myslení, ako skladať pre Stones. Pieseň nám dodala sebavedomie a ukázala, ako na to,“ priznal v jednom rozhovore Richards. Odvtedy dvojica napísala nespočetné množstvo vypaľovačiek, ale aj rockových balád, o čom svedčí aj fakt, že od roku 1993 obom pánom patrí čestné miesto v skladateľskej Sieni slávy.
Rekordéri
Prvou celosvetovou jednotkou sa stal hit (I Can‘t Get No) Satisfaction, nahraný v máji 1965 počas amerického turné. Známy gitarový podklad k tejto skladbe napadol Keithovi Richardsovi v spánku, preto ihneď vstal a nahral ho na magnetofón. Neskôr žartoval, že výsledná nahrávka bola „dvojminútovým hraním motívu ‚Satisfaction‘ a štyridsiatimi minútami nahrávky jeho chrápania.“
Skladbu takmer celú otextoval Jagger a pre mnohé sexuálne narážky sa najskôr preslávila v USA a až potom vo Veľkej Británii. Pieseň sa dostala na druhé miesto rebríčka najlepších rockových hitov všetkých čias. Na albume Aftermath z roku 1966 Jagger a Keith dopriali fanúšikom výhradne autorské piesne, a tak to pokračuje až dodnes.
Rolling Stones vydali spolu na 30 štúdiových albumoch neuveriteľných 373 piesní. Spomeňme tie najväčšie ako You Can´t Always Get, What You Want alebo Angie, Brown Sugar, Paint it Black, Miss You či Wild Horses.
Kapelu v roku 1989 uviedli do rockovej Siene slávy a aj keď sa Mick Jagger a Keith Richards vydali na istý čas aj na sólovú dráhu, zistili, že najlepšie im to aj tak hrá spolu. Odhaduje sa, že rockeri predali spolu viac ako 250 miliónov albumov, čo z nich robí štvrtú najúspešnejšiu skupinu všetkých čias.
Predbehla ich ABBA, Queen a, samozrejme, Beatles. Chalanom, teda deduškom z Rolling Stones to však neprekáža. Kto si môže povedať, že aj po neskutočných 57 rokoch existencie rovnako dobre hrajú a že s 80-kou na krku stále píšu, produkujú a koncertujú? Valiace sa kamene týmto rekordom prevalcovali všetky ostatné skupiny a naveky sa zapísali do histórie rocku.
Pikošky
Gitarista Brian Jones svojou smrťou nechtiac založil neslávny Klub 27, do ktorého sa zaraďujú umelci, ktorí zomreli v tomto veku (napr. Jim Morrison, Jimi Hendrix, Amy Winehouse...).
Rolling Stones mali v roku 2006 jeden z najväčších rockových koncertov v histórii. Na Copacabana Beach v Riu de Janeiro prišlo až 1,5 milióna fanúšikov.
Ich najväčší hit Satisfaction skoro nevyšiel. Kapela hlasovala, či pieseň vydať, alebo nevydať. Keith Richards cítil, že nie je dosť dobrá, no nakoniec sa ukázalo, že to bola zbytočná skromnosť.
V roku 1995 spoločnosť Windows zaplatila kapele v prepočte 2,6 milióna eur za použitie piesne Open Windows v reklame na Windows 95. Bolo to prvýkrát, čo Stones súhlasili s použitím piesne na komerčné účely.
Ikonické logo úst s vyplazeným jazykom vzniklo v roku 1970. Tradovalo sa, že sa jeho tvorca - dizajnér John Pasche inšpiroval ústami Micka Jaggera, pravda však je, že predlohou bola hinduistická bohyňa Kali. Logo vyjadruje rebelantstvo kapely.
Charlie Watts (77), bubeník
Ako grafický dizajnér sa podieľal na vizuáloch prvých platní kapely. Charlie na rozdiel od svojich kolegov nežil prelietavým životom hviezdy. Mal a do dnešného dňa má jedinú manželku Shirley Ann Shepherd (80) a s ňou jedinú dcéru Seraphinu (51). Známy je aj jeho vkus pre módu. V roku 2006 ho Vanity Fair zaradil na Medzinárodný zoznam najlepšie oblečených ľudí. V roku 2004 prekonal rakovinu hrdla a spolu s manželkou vlastnia konskú farmu.
Ron Wood (71), gitarista
Tento chlapík nie je iba výnimočným hudobníkom, ale aj maliarom. Svoje práce pravidelne vystavuje. Je tretíkrát ženatý, a to s divadelnou producentkou Sally Humphreys (41), s ktorou má malé dvojičky. Okrem toho má ešte štyri deti. Predchádzajúce manželstvo s modelkou Jo Karslake sa skončilo po 24 rokoch, keď sa rocker zahľadel do 20-ročnej ruskej čašníčky. Wood sa netají, že na drogy a alkohol minul vyše 22 miliónov eur. V roku 2017 mu diagnostikovali rakovinu pľúc, z ktorej sa dostal.
Mick Jagger (75), spevák
Jagger bol v mladosti výborným bežcom a istý čas dokonca tancoval balet. Možno práve z toho pochádzajú jeho ikonické tanečné pohyby. Okrem spevu je vášnivým hráčom kriketu a pravidelne navštevuje majstrovstvá sveta vo futbale. Známy sukničkár splodil osem detí s piatimi ženami. Ženatý bol iba raz s nikaragujskou modelkou Biancou De Macias (73) a momentálne žije s balerínou Melanie Hamrick (32).
Keith Richards (75), gitarista/spevák
Tohto muža okrem muziky preslávila aj jeho odolnosť. Keďže 50 rokov nonstop užíval drogy, vznikali vtipy, že keby prišla nukleárna apokalypsa, prežili by iba šváby a Keith Richards. Zubatej unikol niekoľkokrát. Takmer ho zabil skrat, zhorel v izbe, či spadol z palmy a dostal krvácanie do mozgu. Keith má štyri deti a od roku 1983 je ženatý s Patti Hansen (62). Po narodení 8. dieťaťa nazval Jaggera chlípnym starým bastardom, za čo sa mu neskôr ospravedlnil. Keith si zahral v Pirátoch z Karibiku otca Jacka Sparrowa - kapitána Edwarda Teagua.