Po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, od ktorej 21. februára uplynie rok, spolu s hereckými kolegami okamžite vystúpil na tribúny a prihovoril sa protestujúcim Za slušné Slovensko. Ako vníma Richard Stanke (52) zmeny v našej spoločnosti za posledných dvanásť mesiacov?
Pred rokom bol zavraždený novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová a Slovensko sa postupne začalo meniť. Ste spokojný s tým, ako sa veci pohli?
Samozrejme, vidíme, že veci sa nejakým spôsobom pohli, ale pokiaľ nebudú odhalení tí, ktorí si vraždu objednali, spokojní byť nemôžeme. Aj to, čo sa deje teraz, podozrenia na objednávku vraždy Daniela Lipšica a ďalších... Všetko to vzbudzuje obavy, že vyšetrovanie sa nejakým spôsobom môže manipulovať, že sa niektoré veci budú zakrývať. Myslím, že treba byť v pozore, aby sa to nakoniec nezamietlo pod koberec.
Z rúk prezidenta Andreja Kisku ste si nedávno prevzali vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Kam vo vašom živote patrí toto ocenenie?
Najskôr som bol veľmi prekvapený a šokovaný, lebo nikdy som s niečím takýmto nerátal. Je to pre mňa nesmierna pocta a dôležité je aj to, že som ho dostal od prezidenta, ktorého si vážim. Beriem to s pokorou, viem, že existuje veľa ľudí, ktorí by si toto vyznamenanie zaslúžili. Je to pre mňa tiež záväzok do budúcnosti.
Voči najmocnejším v tejto krajine vystupujete veľmi ostro a bez servítky. Nemáte problém s atakmi či vyhrážkami voči vašej osobe?
Zatiaľ som sa s ničím podobným nestretol, aj keď mi veľa ľudí hovorilo, že som určite nejakým spôsobom sledovaný. (smiech)
Viackrát ste vystúpili na protestoch Za slušné Slovensko. Aké ste pri tom mali pocity?
Je to niečo úplne iné ako vystupovať v divadle, keďže na protestoch som sám za seba - v tej chvíli nie som hercom, ale občanom tejto krajiny, Richardom Stankem. Cítim preto omnoho väčšiu zodpovednosť. Som nahnevaný a zhrozený z tej situácie, kam to až predstavitelia moci dotiahli a že to mohlo dôjsť až tam, že zomreli dvaja mladí ľudia. Stále, keď sa dozvedám nové skutočnosti, som šokovaný z toho, aké prepojenia existujú na špičky moci či spoločenského života. Evidentne v našom štáte nie je niečo v poriadku.
Ako vznikajú vaše prejavy? Rýchlo a v hneve?
Ten prvý vznikol tak, že mi zavolali v daný deň a ja som si ho pripravil počas pauzy v natáčaní. Bola v tom prvotná emócia, aj hnev, bezmocnosť. Keď má človek potom pred sebou masu ľudí, tak má naozaj aj problém, aby zo seba nejaké slová dostal.
Vždy ste sa zaujímali o politiku?
V podstate od vysokej školy, ale skôr by som povedal, že som sa zaujímal o to, čo sa deje v tejto krajine. Som vďačný za to, že demokracia tu zatiaľ je a myslím, že ju treba stále strážiť a dávať pozor, aby nebola nejakým spôsobom ohrozená, alebo aby sa to nepreklopilo do nejakých autoritárskych režimov - také príklady máme aj vo svojom susedstve.
Neláka vás vstúpiť do politiky a takto priamo veci ovplyvniť? Dostali ste nejaké ponuky, ktoré ste prípadne aspoň chvíľku zvažovali?
Dostal som aj také ponuky, ale neláka ma to, lebo sa chcem venovať svojej práci. Myslím si, že človeka, ak nie je spätý s nejakou stranou, nemôžu obviniť, že jedná v jej záujme. Podľa mňa každý, kto žije v tejto krajine, by sa mal zaujímať o to, čo sa tu deje. Práve vtedy je tá spoločnosť silná, keď je silná občianska angažovanosť.
Je teda dôležité, aby sa angažovali známe tváre, herci, umelci?
Myslím, že každý, kto má potrebu sa vyjadriť, nech sa vyjadrí. Je jedno, či je to herec, pilot, alebo predavač, len, bohužiaľ, tie známe tváre sú viac vidieť, takže tie si ľudia viac zapamätajú. Ale na protestoch vystupovali rôzni ľudia. Vždy, keď sa deje niečo vážne, tak by sa mali ozvať ľudia z viacerých profesií. Vidíme, čo sa deje medzi farmármi, v SAV-ke, vo verejnoprávnych médiách.
Vlani bol odvolaný generálny riaditeľ SND Marián Chudovský, ekonomická situácia divadla je dlhodobo problematická. Ovplyvňuje to nejako váš vzťah k tejto inštitúcii?
Môj vzťah k tejto inštitúcii to neovplyvňuje. Boli vznesené rôzne obvinenia, ako sa v SND kradne, ale už po výsledkoch auditu sa nevysvetlilo a nezverejnilo, kde vznikli tie finančné straty a kto je za ne zodpovedný. Pokiaľ viem, tak Činohra SND, tie straty nespôsobila. Myslím, že médiá by sa mali o to viac zaujímať, nech sa takéto poškvrnenie SND uvedie na pravú mieru. Bolo by to spravodlivé.
V komediálnom seriáli Ministri hráte ministra obrany. Čo si myslíte o návrate povinnej vojenskej služby, o ktorom sa začalo diskutovať?
Myslím, že žiadna dvojročná vojna z chlapca neurobí chlapa. Nejaké takéto vlastenectvo v primeranej miere a záujem o to, ako ochrániť svoj priestor, by sa mali pestovať od základnej školy. Aspoň z mojej skúsenosti však viem, že mnohí sa z dvojročnej vojenčiny vracali s nejakými psychickými problémami, poznačení šikanovaním. Myslím, že ak budeme plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie a budeme sa snažiť, aby fungovala, tak netreba brať mladým mužom dva roky zo života.
V televízii vraj neustále sledujete len politiku. Naozaj vám nezostane čas ani na nejaký dokument o zvieratkách či histórii?
Neviem, odkiaľ je takáto informácia, nie je to tak, že by som sledoval len politiku, veľmi rád si pozriem dobré filmy, často chodím do kina. Samozrejme, sledujem aj politické dianie, no keďže tá naša spravodajská televízia nie je pre mňa až taká dôveryhodná, mám zapnuté radšej ČT24.
Keď sa stretnete napríklad s kolegyňou Táňou Pauhofovou, ktorá sa podobne angažuje ako vy, hneď je reč o politike? Či k tomu sa rôznymi cestičkami dostanete až na záver debaty?
(smiech) Závisí od situácie, ale nie je to hneď prvé, keď sa uvidíme, že začneme o politike. Myslím, že riešime tisíc iných vecí od divadla cez súkromie. Keď však je niečo v súvislosti s politikou, čo nás oboch trápi, príde aj na to reč, samozrejme.
Ministri, Hotel, Kuchyňa, Milenky, Oteckovia, Vlci, pripravovaný seriál Delukse... V poslednom čase ste si zahrali či hráte vo veľkom množstve televíznych projektov. Náhoda?
Neviem, či je to náhoda... V niektorých seriáloch som mal menší priestor, v iných väčší, takže nemám pocit, že by som toho robil nejako extrémne veľa. Povedal by som, že primerane.
Ste takpovediac celoživotným hercom, a tak viete porovnať nakrúcanie pred i po roku 1989. Točí sa teraz naozaj tak rýchlo a tak lacno, ako o tom všetci hovoria?
Pred rokom 1989 som neriešil nejaké ekonomické veci pri natáčaní, takže som nevedel, či sa robí lacno, alebo nie. Bola to iná doba a bol som v podstate dieťa. Myslím, že to vždy závisí od projektu. Samozrejme, že denné seriály sú pod tlakom časovým a finančným, ale podľa mňa vznikajú aj dobré projekty či už seriálové alebo filmové... Videl som teraz pár častí českého seriálu Most alebo Bohéma, ktoré vyrobila Česká televízia, a myslím, že takýmto smerom by sa mohla uberať aj naša verejnoprávna televízia. Je to veľmi dobre urobené.
Čo vás po pracovnej stránke čaká v najbližšom období?
Nedávno sme v divadle mali premiéru hry Vedľajšie účinky o testovaní liekov na dobrovoľníkoch a začali sme skúšať novú hru Ruské denníky, ktorá zachytáva dobu od revolúcie 1917 v Rusku a rozpráva o všetkých tých hrôzach, ktoré tomu predchádzali aj ktoré nasledovali.
Keď práve nepracujete, ako najradšej vypínate?
Chodievam cvičiť, ale keď chcem tak naozaj zrelaxovať, odcestujem niekam do zahraničia. Veľmi rád chodím po Európe, mám rád Amsterdam, Londýn, Rím, alebo ísť autom do Toskánska...
