Martin mal k tvoreniu z látok vždy blízko a vyučil sa za krajčíra. Jeho babka však mala doma krosná, ktoré mu učarovali. „Začal som nad tým rozmýšľať, nedalo mi to pokoj. Bolo ich však treba opraviť a boli napadnuté červotočmi. Aj tak som ich spojazdnil a začal sa učiť tkať. Niečo som odkukal, niečo som si naštudoval, bol som pozrieť aj vo fabrike. No tie prvé výtvory boli strašné,“ smeje sa.
To bolo pred 18 rokmi. Odvtedy sa tkáčskemu remeslu upísal. „Najskôr som kupoval staré tkáčske stroje, ktoré som opravoval. Vždy bol však problém v červotočoch, ktoré sa nedali zničiť. Samotné tkanie mi už išlo, o koberce začal byť záujem,“ pokračuje s tým, že si potrpí na každý detail.
Šikovný tkáč však nechcel zostať len pri kobercoch. „Potom mi napadlo, že skúsim vyrobiť krosná sám a tak, aby boli čo najlepšie. Stolárom sa do toho nechcelo a ja mám rád prácu s drevom,“ hovorí. Nasledovalo niekoľko mesiacov študovania a návštevy fabrík, kým sa mu pred 12 rokmi podarili zhotoviť prvé krosná. Dnes ich má na konte už 10 a kobercov vyrobil za 18 rokov práce asi 6 300.
„Ono to nie je len o samotnom tkaní, je to veľmi zdĺhavá práca, ktorá vyžaduje trpezlivosť. Napríklad na koberec so šírkou 150 cm potrebujete navliecť 850 nití. Ak ide o plátno, tak raz toľko,“ ukazuje priam mravčia prácu. V prípade koberca so šírkou 70 cm a dĺžkou 1 meter sa zapotí dve a pol hodiny.
„Kvalita je u mňa na prvom mieste, každý jeden kus vypiplem do dokonalosti, som schopný aj niekoľkokrát ho vypárať, kým sa mi to nepáči. Dokonca ho ručne obstrihávam, aby bol povrch jednotný a pekný,“ dodáva usmievavý tkáč, ktorý dokonca tradičné remeslo záujemcov aj naučí.
