Informáciu o úmrtí potvrdila jeho manželka Jolana Kusá, informuje Denník N. Miroslav Kusý zomrel na zlyhanie srdca.
Kusý sa vo februári 1977 stal v poradí tretím slovenským signatárom Charty 77. Kusý býval profesorom marxizmu a členom ústredného výboru strany slovenských komunistov. Po sovietskej invázii bol na začiatku normalizácie zo strany vylúčený a mal zakázanú pedagogickú činnosť. Pracoval ako knihovník na Univerzite Komenského, kde sa v roku 1990 stal rektorom. Medzitým - po podpise Charty - ho hneď na druhý deň z knižnice prepustili, a tak sa v ďalších rokoch živil ako robotník.
Počas nežnej revolúcie sa stal podpredsedom protikomunistického hnutia Verejnosť proti násiliu. Bol zvolený za poslanca československého parlamentu a riadil tiež bratislavskú pobočku prezidentskej kancelárie Václava Havla. "Jedinečnosť Mira Kusého spočíva v tom, že jeho životná stopa je priama, zatiaľ čo sú to naopak naše dejiny, ktoré okolo nej kľučkujú a rôzne ju pretínajú," napísal slovenská novinár Martin M. Šimečka ku Kusého 85. narodeninám v roku 2016.
"Kusý je človek, ktorý natoľko prekračuje hranice bežnej ľudskej odolnosti, že komunistický režim proti nemu vlastne nemal šancu. Proti takej tvrdohlavosti sa nedá bojovať." Kusého v decembri 2016 vyznamenal vtedajší český premiér Bohuslav Sobotka Medailou Karla Kramára. Ocenenie, ktoré sa udeľuje za zásluhy o obnovu demokracie, práv a slobôd človeka, udelil 85-ročnému Kusému za jeho celoživotné úsilie o spravodlivú spoločnosť a o dôstojné životné podmienky občanov Československa.