Rokovania sprevádzali spory vnútri trojčlennej vládnej koalície. Najsilnejšia vládna strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) expremiéra Roberta Fica, ktorý sa vzdal svojej kandidatúry na ústavného sudcu už pred utorkovom prvým kolom hlasovania, neuspela so svojím návrhom na tajnú voľbu. Zvyšné dve vládne strany Most-Híd a Slovenská národná strana spolu s opozíciou presadili verejné hlasovanie.
Poslanci Smeru-SD pri štvrtkovej voľbe odovzdávali napríklad prázdne hlasovacie lístky, na ktorých je okrem kandidátov uvedené meno hlasujúceho zákonodarcu. Ústavný súd, ktorý rozhoduje napríklad o súlade zákonov s ústavou, potrebuje pre svoje správne fungovanie aspoň sedem sudcov. Kvôli nedostatočnému počtu jeho členov bola činnosť ústavného súdu ochromená už v roku 2007, vtedy tento stav trval necelý mesiac.
Fico skôr v tomto týždni vyhlásil, že mal záujem o post predsedu ústavného súdu, dodal že nedošlo k dohode medzi stranami ani s prezidentom Andrejom Kiskom ohľadom budúcich ústavných sudcov. Nových sudcov ústavného súdu vymenúva zo širšieho zoznamu kandidátov hlava štátu, ktorá tiež rozhoduje o predsedovi tejto vrcholnej súdnej inštitúcie.
Expremiér Fico sa predtým vyslovil aj za to, aby nových sudcov vymenoval až budúci prezident, ktorý vzíde z marcových priamych volieb. Medzi favoritov v nich patrí podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorého v kandidatúre podporuje práve Ficova strana. Prezidentovi Kiskovi, ktorý podľa tlače vopred odmietol vymenovať Fica sudcom a ktorý sa už neuchádza o znovuzvolenie, skončí päťročný mandát v polovici júna.
Vzhľadom k tomu, že poslanci parlamentu v dvoch kolách nevybrali potrebný počet kandidátov na ústavných sudcov, bude sa musieť konať nová voľba. Do nej sa budú môcť prihlásiť aj neúspešní záujemcovia vrátane Fica. Zároveň tak vzrástla pravdepodobnosť, že výber aspoň časti nových ústavných sudcov urobí budúca hlava štátu.
