Chlpaté hlodavce si na zázname bezstarostne šantia pri smetnom koši a vyťahujú si z neho vyhodené pochúťky. Mestská časť sa na podnet občanov rozhodla konať. Podľa odhadov odborníkov je v mestskej časti v prepočte desať potkanov na jedného obyvateľa. Deratizéri tak čelia neľahkej úlohe, pod zemou ich totiž čaká približne štvrť milióna prefíkaných škodcov.
Podľa slov novozvoleného starostu Sídliska KVP Ladislava Lörinca sa v minulosti problematike týchto škodcov nevenovala dostatočná pozornosť. “Treba povedať, že problémom je aj naše správanie voči svojmu okoliu. Zvyšky jedál, ktoré vyhadzujeme do kontajnera, sú živnou pôdou pre potkany,” uviedol starosta. Na sociálnej sieti medzi Košičanmi zarezonovalo video, kde sa pri kontajneri s komunálnym odpadom za bieleho dňa hostí skupina hlodavcov. “Na základe tohto podnetu sme sa rozhodli vykonať okamžitú deratizáciu. Bola vyhlásená napriek tomu, že čakáme na schválenie rozpočtu, kde je vyčlenená zvýšená suma na deratizáciu v hodnote 10-tisíc eur,” informoval Lörinc.
Doplnil, že podľa vyjadrení odborníkov sa počet týchto škodcov na sídlisku pohybuje v priemere desať potkanov na jedného obyvateľa, pričom normálny počet je v pomere jedna ku jednej. “Nepovažujeme za normálne, ak ľudia vidia potkana za bieleho dňa,” dodal Lörinc. Po schválení rozpočtu a verejnom obstarávaní na dodávateľa deratizéra pre rok 2019 plánujú robiť deratizáciu každý mesiac. “Chceme tak znížiť a stabilizovať množstvo potkanov na sídlisku,” uviedol starosta.
Odborný dohľad nad priebehom deratizácie robil Ladislav Takáč, ktorý je zároveň poslancom mestskej časti i odborným asistentom na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. “Cez víkend bola realizovaná druhá fáza mimoriadnej deratizácie na sídlisku KVP. Najhoršie oblasti boli predovšetkým ulice Dénešova, Stierova, Wurmova, Starozagorská, okolie pošty a zberné chodníky v hornej časti sídliska pri Triede KVP,” informoval Takáč. Vysvetlil, že potkanov, ktorých vidíme na povrchu, je len mizivé percento. “Odhaduje sa, že na jednu “živú" noru pripadá približne desať potkanov. Čo sa týka úspešnosti, respektíve vyhodnotenia prvej mimoriadnej fázy, môžeme povedať, že približne z 30 až 40 potkaních nôr pretrvalo len sedem, a to prevažne v najkritickejších úsekoch,” zhodnotil.
Takáč už v minulosti upozorňoval, že vykonávanie deratizácie iba na základe vyhlásenej výzvy je nepostačujúce. “V našich podmienkach, kde je neskutočné množstvo potkanov, ktoré už stratili plachosť a bez problémov sa pohybujú za bieleho dňa po chodníkoch, či verejných priestranstvách, bolo nutné vykonávať pravidelné deratizácie v intervale každý mesiac. Pre ľudí premnoženie hlodavcov predstavuje najväčšie riziko pri prenose infekčných a parazitárnych ochorení ako sú napríklad salmonelóza, toxoplazmóza, leptospiróza a podobne,” dodal Takáč.
