Je to vyhlásenie otvorenej vojny alebo len krycí manéver pre voličov? Poslanci v opakovanej voľbe nezvolili ani jedného kandidáta na ústavného sudcu. Od budúceho týždňa tak zostane 9 z 13 stoličiek na Ústavnom súde neobsadených. Plénum, ktoré vyžaduje prítomnosť aspoň 7 sudcov, prestane byť uznášaniaschopné.
Voľbu zablokovali poslanci za Smer, ktorí odovzdali prázdne hlasovacie lístky rovnako ako v utorok v prvom kole. Vo zvláštnom správaní ich podporili aj zákonodarcovia z Kotlebovej ĽSNS. Takéto konanie smerákov v poslaneckých laviciach nenechalo chladným ani šéfa vlády Petra Pellegriniho, ktorý skritizoval ich nevoľbu.
„Osobne nesúhlasím s tým, ako sa zachoval klub mojej vlastnej strany, ktorý sa spolupodieľal na tom, že od soboty bude Ústavný súd SR nefunkčný a nebude si môcť plniť svoje ústavné právomoci tak, ako mu vyplývajú z ústavy. S tým sa osobne, aj ako občan, aj ako predseda vlády, neviem stotožniť a budem sa k tomu kriticky vyjadrovať,“ skonštatoval Pellegrini a dodal, že nepodporí ani predĺženie funkčného obdobia súčasných ústavných sudcov.
Fico na premiérovu kritiku nezareagoval, ale viacerí poslanci za Smer za tým vidia iba chybu komunikácie. „Máme predsa nejaké širšie a užšie vedenie. Asi z hľadiska zaneprázdnenosti mali málo času sa rozprávať,“ myslí si Dušan Jarjabek.
Koaličná kríza
Podľa lídra Mosta Bélu Bugára (60) je vina za znefunkčnenie Ústavného súdu na strane Smeru, keďže Most spolu s SNS podľa neho hlasovali podľa dohody. Zároveň povedal, že jeho vzťah s Robertom Ficom je teraz na bode mrazu a v strane sa ho nechystajú zvoliť za ústavného sudcu ani v opakovanej voľbe.
„Náš postoj k jeho kandidatúre bol jasný už pred prvým kolom voľby a nevidíme dôvod ho meniť,“ dodal Bugár. Predseda Národnej rady a národniarov Andrej Danko (44) vyhlásil opakovanú voľbu na 5. marca s tým, že by už mala byť tajná, aby sa ľahšie zvolil potrebný počet uchádzačov. „Chaos okolo voľby nie je nič nové na Slovensku,“ uviedol Danko. Končiaca predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková má podľa neho oznámiť, ako bude súd fungovať v obmedzenom režime v neúplnom zložení. Do opakovanej voľby sa opätovne môže prihlásiť aj expremiér Robert Fico.
O čom rozhodoval ústavný súd
Zrušenie Mečiarových amnestií
Osem z desiatich ústavných sudcov rozhodlo, že parlament zrušením Mečiarových amnestií po 22 rokoch po únose prezidentovho syna neporušil ústavu.
Zákaz zisku zdravotných poisťovní
Zákon pripravil rezort zdravotníctva pod vedením Ivana Valentoviča (Smer). Stanovil, že zdravotné poisťovne si zisk nesmú rozdeliť ani s ním nakladať, ale musia ho vrátiť do zdravotníctva. Ústavný súd rozhodol, že právna úprava nie je v súlade s ústavou a znamená obmedzenie slobody podnikania.
Vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnicami
Ficova vláda schválila zrýchlené vyvlastňovanie pozemkov, na ktorých sa mali budovať diaľnice. Na začatie stavby stačilo doložiť doklad, že sa štát pôdu pokúsil odkúpiť, aj keď s tým majiteľ ešte nesúhlasil. Diaľnice sa tak mohli stavať aj na majetkovo neusporiadaných pozemkoch. Proces mal uľahčiť stavby ciest, no bol už na prvý pohľad protiústavný, čo neskôr potvrdil aj súd.
Prípad Gaulieder
Poslanec za HZDS František Gaulieder v roku 1996 prišiel do sporu s vtedajším predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom a vystúpil zo strany. Mečiar ho tak chcel zbaviť poslaneckej stoličky, no ten sa obrátil na Ústavný súd. Dal mu za pravdu a potvrdil, že poslancov nemôže vyhodiť z parlamentu vlastná strana.
Nevymenovanie generálneho prokurátora
Ide o prípad voľby nového hlavného štátneho zástupcu. Parlament zvolil Jozefa Čentéša, no prezident ho odmietol vymenovať. Ústavný súd rozhodnutie zrušil a nariadil kompenzáciu 60 000 eur. Napriek tomuto rozhodnutiu sa z Čentéša generálny prokurátor nestal, keďže tam Ficova garnitúra dosadila Jaromíra Čižnára.
Platnosť zvolených kandidátov
Naposledy súd rozhodoval o sťažnostiach viacerých neúspešných kandidátov na primátorov a starostov v komunálnych voľbách. Nedávno tiež vyriekol ortieľ pri sťažnosti Richarda Rašiho, ktorý neuspel so sťažnosťou na nezákonnosť volieb do VÚC v roku 2017.
Dlho sa hovorí o napätí v ich „tandeme“
Tomáš Koziak, politológ
Toto sme tu ešte nemali
Marián Leško, politický komentátor
Čo znamená paralýza súdu
Plénum Ústavného súdu
Jeho členmi sú všetci 13 členovia vrátane predsedu. Aby mohlo prijímať rozhodnutia, musí byť vo funkcii minimálne 7 sudcov. Rozhoduje v zásadných politických a právnych prípadoch, ako je výklad ústavy, súlad prijatých zákonov s ústavou, sťažnosti pri voľbách či prípustnosť vypísania referenda.
Senát Ústavného súdu
Za normálnych okolností fungujú 4 senáty, ktoré sú funkčné, ak v nich sedia 3 sudcovia. Senáty rozhodujú o sťažnostiach ľudí alebo firiem na postup súdov, polície či štátnych úradov, alebo pri pochybnostiach o kandidátoch na verejné funkcie. Od budúceho týždňa zostanú na Ústavnom súde len 4 sudcovia: Jana Baricová, Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš. Z nich bude možné vytvoriť len jeden funkčný senát.