Ste rada, že máte takú skvelú nástupkyňu?
- Áno, vždy som po tom aj túžila! Nevedela som si predstaviť, že lyžovanie sa pre mňa skončí a nebudem mať motiváciu ho sledovať. Vďaka Peti som však s naším športom stále zžitá a veľmi.
Boli ste s Petrou počas MS v kontakte?
- Samozrejme. Počas sezóny jej pred každými pretekmi napíšem správu a taktiež po ich skončení jej zagratulujem. Keď komentujem, stretneme sa aj osobne, no telefonické rozhovory nevedieme. Viem si totiž predstaviť, že napríklad vo štvrtok mala toho strašne veľa, a tým, že už v sobotu bol slalom, potrebovala mať aj svoj pokoj. Preto s ňou komunikujem len prostredníctvom správ.
S Petrou máte fotografiu, keď bola ešte malá. Bolo to vaše prvé osobné stretnutie?
- Myslím si, že áno. Potom som ju začala registrovať ako pretekárku, keď bola posledný rok medzi žiačkami a na majstrovstvách Slovenska nám robila predjazd. Keď som zišla dole, spýtala som sa otca, či videl Peťu. Veľmi sa mi totiž páčilo, ako lyžovala. Potom som ju začala viac registrovať, chodievali sme spoločne na tréningy a podobne.
Talent ste videli už vtedy?
- Áno a navyše jej obrovským darom od boha bola fyzická sila. Dievčatá to s ňou majú aj preto ťažké. Je silná a lyžuje výborne. Keď sa to spojí, je to nebezpečné. (smiech)
Pamätáte si, kde a kedy vznikla tá fotografia?
- Rok nie, no bolo to na vyhlásení Lyžiara roka. Je vidieť, že Peťa mala trému, o lyžovaní sme sa asi ešte nebavili.
