Aj keď plénum už nebude uznášaniaschopné, fungovať bude aspoň jeden senát Ústavného súdu. Ako bude vyzerať krízový scenár fungovania?
Plénum Ústavného súdu poslednýkrát zasadalo v plnom počte v stredu a pripravilo plán B v prípade nezvolenia minimálneho potrebného počtu nových ústavných sudcov. Zverejniť toto provizórium sa však zbor na čele s odchádzajúcou predsedníčkou Ústavného súdu Ivettou Macejkovou rozhodlo až v prípade, že sa zlé prognózy naplnia. Stalo sa a katastrofický scenár sa stal realitou. Poslanci v parlamente neschválili pre obštrukcie Smeru a kotlebovcov z ĽSNS nikoho a 9 odchádzajúcich ústavných sudcov, ktorým sa skončil mandát, nemá kto nahradiť. Z trinásťčlenného zboru tak zostali vo funkcii iba štyria členovia. „Uvedomujúc si vážnosť súčasného stavu, plénum Ústavného súdu po dohode našlo provizórne riešenie tejto nepriaznivej situácie,“ priblížila Ivana Vilinská z tlačového a informačného odboru Kancelárie ÚS SR.
Plán B je na stole
V sobotu predobedom zverejnili, ako bude paralyzovaný súd fungovať aspoň v obmedzenom režime. Plénum, ktoré rozhoduje o najdôležitejších politicko-právnych veciach, ako je výklad ústavy či súlad prijatých zákonov s ňou, už nebude uznášaniaschopné pre minimálne troch chýbajúcich sudcov, ale stále ešte môže fungovať senát. „Aspoň jeden senát bude môcť fungovať, žiaľ, len v senátnych veciach. Vo veciach, ktoré podľa ústavy patria plénu Ústavného súdu, nebude môcť Ústavný súd vykonávať svoje právomoci,“ uviedol pre televíziu Markíza odchádzajúci ústavný sudca Ladislav Orosz. Provizórny senát vytvoria zo štyroch pôvodných členov. V senáte budú spolurozhodovať zostávajúci ústavní sudcovia - Jana Baricová, Miroslav Duriš, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Predsedníčkou dočasného senátu sa stane Jana Baricová. Upraviť museli aj rozvrh práce. „Doba platnosti rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 schváleného 14. februára 2018 sa predlžuje do prijatia nového rozvrhu práce plénom Ústavného súdu Slovenskej republiky,“ uvádza sa v dodatku rozvrhu práce, ktorý schválilo plénum Ústavného súdu na svojom poslednom zasadnutí.
O zaujatosti nerozhodnú
Pomáhať sudcom v jedinom funkčnom senáte budú všetci poradcovia, ktorí doteraz pracovali pre všetkých 13 sudcov. Senát ani tak nebude stíhať vybaviť všetky podnety, ale v dôsledku obmedzených možností len časť z nich. Problém nastane aj pri prípadných námietkach. Ak by niekto proti členovi senátu namietal zaujatosť, de facto sa na ňu nebude dočasne prihliadať. Bežne v takomto prípade rozhoduje iný senát, ale keďže teraz bude len jeden funkčný, nemal by o námietke kto rozhodnúť. Takéto riešenie však môže naraziť na Európskom súde pre ľudské práva. Provizórny senát bude rozhodovať hlavne o sťažnostiach ľudí alebo firiem na postup súdov, polície či štátnych úradov, ale napríklad aj o sťažnostiach na kandidátov pri prezidentských voľbách. Pre enormné množstvo podnetov na obmedzený počet sudcov hrozia prieťahy v v rozhodovaní. „Nepredpokladám, že by táto tretina počtu sudcov dokázala zvládnuť to, čo horko-ťažko zvládne Ústavný súd v plnom obsadení,“ myslí si bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány.
O ČOM ROZHODOL ÚSTAVNÝ SÚD
Zrušenie Mečiarových amnestií
Osem z desiatich ústavných sudcov rozhodlo, že parlament zrušením Mečiarových amnestií po 22 rokoch po únose prezidentovho syna neporušil ústavu.
Zákaz zisku zdravotných poisťovní
Zákon pripravil rezort zdravotníctva pod vedením Ivana Valentoviča (Smer). Stanovil, že zdravotné poisťovne si zisk nesmú rozdeliť ani s ním nakladať, ale musia ho vrátiť do zdravotníctva. Ústavný súd rozhodol, že právna úprava nie je v súlade s ústavou a znamená obmedzenie slobody podnikania.
Vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnicami
Ficova vláda schválila zrýchlené vyvlastňovanie pozemkov, na ktorých sa mali budovať diaľnice. Na začatie stavby stačilo doložiť doklad, že sa štát pôdu pokúsil odkúpiť, aj keď s tým majiteľ ešte nesúhlasil. Diaľnice sa tak mohli stavať aj na majetkovo neusporiadaných pozemkoch. Proces mal uľahčiť stavby ciest, no bol už na prvý pohľad protiústavný, čo neskôr potvrdil aj súd.
Prípad Gaulieder
Poslanec za HZDS František Gaulieder v roku 1996 prišiel do sporu s vtedajším predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom a vystúpil zo strany. Mečiar ho tak chcel zbaviť poslaneckej stoličky, no ten sa obrátil na Ústavný súd. Dal mu za pravdu a potvrdil, že poslancov nemôže vyhodiť z parlamentu vlastná strana.
Nevymenovanie generálneho prokurátora
Ide o prípad voľby nového hlavného štátneho zástupcu. Parlament zvolil Jozefa Čentéša, no prezident ho odmietol vymenovať. Ústavný súd rozhodnutie zrušil a nariadil kompenzáciu 60 000 eur. Napriek tomuto rozhodnutiu sa z Čentéša generálny prokurátor nestal, keďže tam Ficova garnitúra dosadila Jaromíra Čižnára.
Platnosť zvolených kandidátov
Naposledy súd rozhodoval o sťažnostiach viacerých neúspešných kandidátov na primátorov a starostov v komunálnych voľbách. Nedávno tiež vyriekol ortieľ pri sťažnosti Richarda Rašiho, ktorý neuspel so sťažnosťou na nezákonnosť volieb do VÚC v roku 2017.
ZÁLEŽÍ, AKO DLHO BUDE PARALYZOVANÝ
Eduard Bárány, ústavný právnik
- Prišlo k nejakým zásahom do rozvrhu práce, ktoré zabezpečia minimálnu funkčnosť a možno rozhodovanie niektorých zvlášť súrnych vecí. Nepredpokladám, že by táto tretina počtu sudcov dokázala zvládnuť to, čo horko-ťažko zvládne Ústavný súd v plnom obsadení. Závisí to, samozrejme, od dĺžky nedoobsadenia Ústavného súdu, ale ukáže sa, aké percento prípadov dokážu zvládať a ten zvyšok sa zjavne bude kopiť a počká na budúcich sudcov. Pokiaľ je to v týždňoch, tak to sa ešte dá, ale keď to pôjde do mesiacov, tak neviem. Pri prezidentských voľbách nebude mať kto rozhodnúť o prípadných sťažnostiach na výsledok volieb, ale samotných volieb sa to nedotýka. Táto otázka môže nastať po voľbách.
ANI KISKA NEVYMENOVAL SUDCOV
V roku 2014 poslanci Národnej rady vybrali 7 uchádzačov na ústavných sudcov, aby si z nich prezident vybral troch. Hlava štátu to však odmietla s odôvodnením, že existujú závažné dôvody, prečo ich nevymenuje. Ústavný súd v roku 2017 rozhodol, že základné práva skupiny kandidátov na ústavných sudcov Andrej Kiska ich nevymenovaním porušil. Senát Ústavného súdu prezidentovo rozhodnutie zrušil a zároveň mu prikázal, aby vo veci znova konal. Kiska toto rozhodnutie ostro kritizoval, napokon však vymenoval trojicu Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš.