Hoci sme finančne gramotnejší ako pred dvomi dekádami, v čase expanzie nelicencovaných nebankových subjektov, stále sa však napríklad veľká časť úspor znehodnocuje na nevýnosných účtoch. Aj o tom hovoril Maroš Ovčarik v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.
-Hoci ste začínali v bankovom sektore, po čase ste sa osamostatnili a spoluvytvárali projekty, zamerané na porovnávanie finančných produktov na trhu. Trafili ste dieru na trhu?-
Áno, bola tam diera na trhu. V oblasti bankovníctva sa tomu nikto nevenoval. Bola to výzva, ktorá ma oslovila. Tým, že som robil roky vo finančnom sektore, tak som videl, že sú veľké rozdiely medzi bankami a bežný človek bez toho, aby videl do vnútra, to nemá šancu rozoznať.
-Súvisí to s finančnou gramotnosťou Slovákov?-
Súvisí, ale aj tá sa postupom času zlepšuje. Hovoria to moje skúsenosti. Z prieskumov vyplýva, že Slováci majú väčšie sebavedomie ako je realita. Myslia si, že financiám rozumejú, že sú v nich zbehlí, no realita a medzinárodné porovnania ukazujú, že to tak vôbec nie je. Nevychádzame v týchto ukazovateľoch vôbec dobre. Môžeme hovoriť o druhom pilieri, o tom, akým spôsobom ľudia ukladajú peniaze, či akým tempom sa zadlžia. V akejkoľvek oblasti financií vidno u Slovákov veľké rezervy v znalostiach.
-Kde vidíte najväčšie chyby u ľudí pri rozhodovaní sa o tom, či chcú získať nejaký finančný produkt?-
Často to rozhodnutie berú na vlastné plecia, hoci skutočné znalosti im chýbajú. Neobracajú sa na odborníkov v tejto oblasti. Preto sa skôr spoľahnú na prvú ponuku, ktorú dostanú. Možno je v tom nejaká obava , či lenivosť zisťovať viac. Je to však úplný základ pre dobré rozhodnutie. Bez minimálne troch ponúk na stole sa nemôžu správne rozhodnúť. Nevedia, kde sa hýbe trh, kde je priestor na ďalšie vyjednávanie výhodnejšej ponuky.
-O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni. Platí to vo finančníctve? Platí, že keď sa rozhodnú pre nejaký finančný produkt, zotrvajú pri ňom dlho a bez zmeny? Hovorí sa to o druhom pilieri, kde zostávajú ľudia v jednom fonde a nevnímajú, že v inom by si mohli sporiť na dôchodok výhodnejšie...-
O druhý pilier dôchodkového sporenia sa ľudia zaujímali najmä v čase, keď sa otvoril. Sprevádzala to veľká medializácia, ľudia vnímali možnosť zmeny. Rovnako verejnosť vnímala, keď sa začali vyplácať prvé dôchodky z druhého piliera, ktoré boli veľmi nízke. Vtedy veľa ľudí z druhého piliera aj vystúpilo. Štandardne sa však verejnosť oň príliš nezaujíma. Väčšina sporiteľov má peniaze v garantovaných fondoch. Je to však do istej miery falošná dôvera, pretože ani ony nie sú imúnne voči poklesom. K otázke, či sú Slováci konzervatívni, by som uviedol príklad zmeny pravidiel refinancovania hypoték. Dovtedy ľudia nezvykli meniť banku. Prišlo k zvýhodneniu prenesenia hypoték a zrazu sa objavili obrovské presuny klientov medzi bankami.
-No to bolo spojené s kampaňami, čiže ľudia dostali vonkajší impulz...-
Áno, bolo to tak. Je to však v poriadku, pretože ide o normálnu súčasť trhu a jeho fungovania. Keď majú ľudia motiváciu, tak zmenu spravia. Pri hypotékach toto spĺňali úspory, ktoré získali ich refinancovaním.
-Nie je to aj o tom, že pri hypotékach sú výhody zrejmé už v krátkodobom horizonte, kým pri sporení na dôchodok ide o príliš vzdialený výsledok, ktorý si ľudia nevedia uvedomiť?-
Pri hypotékach vidno okamžitý efekt v znížení mesačnej splátky. Pri druhom pilieri to tak nie je. Či sú peniaze v garantovanom alebo indexovom fonde, ľudia to v súčasnosti nevidia ako rozdiel. Z platu im odchádza rovnaká suma v jednom i druhom prípade. Aký však budú mať dôchodok o 30 – 40 rokov, ich momentálne nezaujíma.
-Môžu byť potom nemilo prekvapení?-
Mnohých áno. Najmä mladých ľudí, ktorí sú dnes v garantovaných fondoch a do odchodu do dôchodku im chýba 30 – 40 rokov. Pri nezmenených pravidlách budú mať nižší dôchodok, ako keby v druhom pilieri vôbec neboli. Ak by boli v indexových fondoch, ktoré ďaleko viac zarábajú, tak ich dôchodok by, podľa dnešných prepočtov, mohol byť vyšší aj o niekoľko sto eur.
-Aké sú v súčasnosti najväčšie riziká na našom finančnom trhu?
Najväčšie riziko je v extrémne rýchlom tempe zadlžovania sa Slovákov. Za posledných šesť rokov sa celkový dlh slovenských domácností zdvojnásobil a sme rekordérom v zadlžovaní sa spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Je to alarmujúci stav a vynára sa otázka, čo sa stane, keď úrokové sadzby skutočne vzrastú. Preto je najväčším rizikom, či budú aj za zhoršených podmienok ľudia schopní splácať svoje záväzky. Riziko vidím aj v sektore vkladov a sporenia. Reálne úročenie sporiacich účtov alebo termínovaných vkladov je hlboko pod jedným percentom, v mnohých prípadoch je to dokonca kladná nula, čiže 0,01 alebo 0,05 %. Inflácia je pritom nad 2 % a tieto úspory strácajú na hodnote. Za desať rokov môže týmto tempom klesnúť hodnota peňazí o 20 – 30 %. Slováci sú pritom málo ochotní hľadať alternatívne formy investovania. Tam vidím veľký nevyužitý potenciál. Na Slovensku je podiel úspor, ktoré ľudia vložili do najbežnejšieho investičného nástroja, podielových fondov, 10 % z hrubého domáceho produktu. Pre porovnanie - v Nemecku, Dánsku i v ďalších štátoch západnej Európy je to 50 – 70 %. To je veľký nepomer. Aj keď sa pozrieme na štruktúru podielových fondov, ktoré využívajú slovenskí sporitelia, tak vidno malý podiel akciových fondov, ktoré majú z dlhodobého hľadiska najväčšiu šancu zarobiť. Na Slovensku je to 13 %, kým v EÚ sa šplhá až na 40 %.
-Ak hovoríme o riziku extrémneho zadlžovania, tak podobný scenár vidno aj v Českej republike, kde situácia dospela tak ďaleko, že státisíce ľudí zápasia s exekúciami, ktoré sa stali celospoločenským problémom. Hrozí podobný scenár aj u nás?-
Nevidel by som to až tak tragicky, ako je to v Českej republike. U nás vidíme reálny efekt sprísňovania poskytovania hypoték a spotrebných úverov. Hoci musím priznať, že tempo nárastu nových úverov je stále vysoké, stále ide o dvojciferné číslo.
-Prečo sa to nedarí znížiť ešte viac?-
Pravdepodobne tie opatrenia ešte nie sú dostatočne prísne. Na druhej strane, nízke úrokové sadzby mimoriadne motivujú ľudí využiť toto obdobie a čerpať lacné úvery. Sprísňujúce opatrenia nabiehajú postupne a posledné z nich vstúpi do platnosti 1. apríla. Uvidíme , ako sa prejaví. Ak zadlženie rastie ročným tempom viac ako 10 % a reálne mzdy rastú o 3 %, tak je to nepomer a riziko do budúcnosti.
-Keď ste spomínali nevyužitý potenciál pri sporení, znamená to, že Slováci nechávajú veľa peňazí ležať ladom napríklad na bežných účtoch?
Presne tak. Slováci majú v bankách viac ako 30 miliárd eur a veľká časť z nich ostáva na bežných účtoch. Kedysi ľudia využívali aspoň termínované vklady, no objem peňazí v nich prudko klesá. Naopak, rastie podiel peňazí na bežných účtoch, kde sa nezhodnocujú.
-Na trhu sú produkty, ktoré ponúkajú nadštandardné zhodnotenie. Veľmi obľúbené sú v tomto smere firemné dlhopisy, ktoré ponúkajú často aj dvojciferné zhodnotenia. Ako vnímate tento produkt?-
V prvom rade to vnímam ako relevantný trh, ktorý má svoje miesto a je to spôsob, ako firmy môžu získať peniaze. Na druhej strane, spôsob, akým sa to deje v Českej republike a do istej miery už aj na Slovensku, znamená, že veľa ľudí nakupuje mačku vo vreci a reálne nevie o firme, ktorá emituje dlhopisy, takmer nič. Požičajú peniaze a spoliehajú sa na to, že je tam fixný garantovaný výnos. V prípade firemných dlhopisov však garantovaný výnos znamená len toľko, že peniaze sa vyplatia, ak bude firma fungovať a ak nebude mať problém so splácaním svojich záväzkov. V opačnom prípade nikto negarantuje výplatu vložených peňazí. Tento trh vnímam na Slovensku ako málo transparentný. Vnímam ho tak, že mnohé firmy, ktoré emitujú dlhopisy, vydajú prospekt, ktorý má niekoľko sto strán a je veľmi komplikovaný. Emitent predpokladá, že bežný človek, ktorý sa rozhodne kúpiť takýto dlhopis, si prospekt prečíta, vyhodnotí a rozhodne sa. V praxi si však takýto dokument nikto neprečíta. Firmy často nemajú ani žiadny rating. Nedá sa teda ani oprieť o ich relevantné zhodnotenie zo strany tretieho subjektu. Tento sektor čaká ešte dlhá cesta, kým sa z neho stane bezpečný priestor na ukladanie peňazí. Na trhu sú však aj kvalitné dlhopisy, no veľmi veľa je práve tých nekvalitných, ktoré si ľudia nakúpili.
-Aký je veľký tento trh?-
Je to rastúci trh s objemom viac ako miliardy eur.
-V Českej republike sú viaceré známe firmy, ktoré financovali svoje expanzie cez dlhopisy, v problémoch. Je to memento aj pre Slovensko, že niečo podobné môže prísť aj k nám?-
Český trh je špecifický v porovnaní s naším v tom, že u nich zahŕňa aj malé firmy. U nás je to skôr doména stredne veľkých a väčších firiem. Preto je logické, že sa tam objavili problémy už skôr. Vôbec nevylučujem, že čosi podobné môže nastať aj u nás. Vidím na to zrelých adeptov.
