Slovensko má za sebou turbulentný rok, plný krivdy, ale aj nádeje, že sa zmení k lepšiemu a spravodlivosť a charakter zvíťazia.
Zatknutie podozrivých pokoj neprinieslo
Peter Pellegrini (43), premiér SR
„Vražda dvoch mladých ľudí rozdelila Slovensko na dva spoločenské tábory. Napriek tomu, že polícia a prokuratúra pri jej vyšetrovaní dosiahli významný pokrok a podozriví sú vo väzbe, pokoj to neprinieslo. Želám si zjednotené Slovensko, upokojenie emócií tak, aby sme spoločne začali riešiť problémy, ktoré čakajú Slovensko v blízkej budúcnosti. Robme spoločne všetko pre to, aby sa podobná tragédia na Slovensku už nikdy nezopakovala.“
Sme stále na mieste
„Čo sa zmenilo rok po vražde? Dobroslav Trnka, u ktorého existujú podozrenia, že ho Kočner vydieral, je stále prokurátorom. Policajt, ktorý Jána Kuciaka pred vraždou lustroval, je stále policajtom. Ministerstvo vnútra a políciu stále riadi Kaliňákova pravá ruka. Generálnu prokuratúru stále riadi človek, ktorý počul nahrávku zo spisu Gorila, napriek tomu nezačal vyšetrovanie. Rok po vražde a sme stále na mieste. Rok po masových protestoch spravodlivosť neprišla. Prišli nové tváre, no spôsoby ostali rovnaké.“
Nabrali sme odvahu
„Ľudia už nabrali odvahu bojovať za uplatňovanie svojich práv, a to je správne.“
Všetko sa ešte viac prekrúca
„Jeden z týchto zavraždených mladých ľudí sa snažil o lepšiu budúcnosť Slovenska. Odhaľoval to, čo sa tu deje, to, čo je pokrútené a zvrátené. Najhoršia vec, ktorá ma bolí, je, že koľko hlúpych ľudí znevažujúcich smrť týchto nevinných ľudí, je medzi nami.
Na sociálnych sieťach je mnoho popletených ľudí, ktorí veria, už neviem vlastne ani čomu. Veď červená je červená a čierna je čierna. Lenže potom počujete, že 13,5=15, čo sa vám snažia nahovoriť politici, ktorí si prispôsobia a prekrútia, čo potrebujú a ako chcú. Každopádne ja naozaj neviem, ako sa tu dajú vychovávať mladí ľudia, ako sa tu dá žiť, keď tu jednoducho nič neplatí.
Namiesto toho, aby táto zbytočná smrť, táto nehoráznosť a neskutočná tragédia všetko ukončila, udial sa opak a tu sa veci ešte viac prekrúcajú. Objavujú sa nové a nové skutočnosti a ospravedlňujú sa veci, ktoré sú neospravedlniteľné. Naozaj neviem, kde sa toto skončí.“
Zmena príde, len ak budeme bojovať
„Mám pocit, že sa veľa vecí posunulo na Slovensku vpred a nastalo veľa dobrých zmien. Žiaľ, takisto sa odkrylo množstvo problémov, ktoré sa buď neadresujú, alebo ktoré neboli adresované správne. Čaká nás ešte veľa zmien, ktoré sa musíme snažiť pre dobro Slovenska dosiahnuť.
Je veľmi smutné, že došlo k vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice a jedinou útechou je to, že to začalo na Slovensku vlnu zmeny. Nebude to ľahká cesta, ale zmeny k lepšiemu prídu, len ak za ne budeme bojovať!“
Slovensko dospelo
„Myslím si, že Slovensko dospelo. Ak mám pokračovať v metaforách, po detských vrtochoch a po ťažkej puberte si národ, občania a hlavne politici uvedomili, že zodpovednosť, spravodlivosť, slušnosť sú veľmi dôležité. Ešte nás čaká dlhá cesta, kým si budeme môcť povedať, že sme vyzretí. Mali by sme mať na pamäti, že pre naše dospievanie museli vyhasnúť dva mladé životy. Tak sa snažme, aby ich smrť nebola zbytočná!“
Klamstvo sa stalo normou
„Za posledný rok sa Slovensko polarizovalo. Spoločnosť sa veľmi rozdeľuje a mám pocit, že medzi nami obyčajnými ľuďmi vzniká prazvláštna agresivita, a to na základe opačných názorov na niektoré veci, ktoré sa nás možno ani priamo v každodennom živote netýkajú. Myslím si, že ani táto vražda a ani bezprostredné reakcie politikov nepomohli k tomu, aby sme tu navzájom žili v príjemnom, ľudskom prostredí.
Začal sa tu šíriť taký strašný nešvár a to, že sa ľudia nehanbia za klamstvá. Klamať bola kedysi hanba, veď aj moja mama mi pripomínala: A ty sa nehanbíš klamať? Dnes už to začína byť akási norma, že ľudia, ktorí by nám mali byť vzormi, klamú vo vážnych veciach.“
Kto nehrá s nimi, hrá proti nim
„Pred takmer 30 rokmi som sa s úžasom pozeral na svojho malého syna, ako usilovne hrá šachy. Umne posúval po šachovnici tie isté figúrky a vždy dokázal zvoliť tú správnu kombináciu a často porazil aj dospelých.
Teraz už nehrá. Ja sa však 30 rokov s úžasom pozerám, ako sa po šachovnici Slovenska posúvajú stále tie isté figúrky a žasnem nad tým, ako usilovne nerozumejú tomu, čo táto šachovnica skutočne potrebuje. Ešte s väčším úžasom sledujem, ako usilovne rozumejú tomu, čo potrebujú len oni. A hrajú stále a kto nehrá s nimi, hrá proti nim a toho z tej šachovnice zhodia.“
