Vládna strana tvrdí, že zamestnanci si v súčasnosti zaslúžia viac peňazí na výplatnej páske, no s odvážnou ponukou prichádza v čase, keď už aj ministerstvo financií avizuje, že rast ekonomiky sa začína pomaly spomaľovať.
Sú vo finále rokovaní v rámci strany. Vládny Smer chce opäť zvyšovať minimálnu mzdu a tentoraz až o 80 eur, čím by sa od budúceho roka zaokrúhlila na rovných 600 eur. „Dosiahla by tak úroveň približne 60 % priemernej mzdy, ktorú odporúča Medzinárodná organizácia práce,“ povedal poslanec Erik Tomáš s tým, že s koaličnými ani so sociálnymi partnermi o tejto otázke ešte nerokovali.
Po minuloročných rokovaniach úspech na tripartite ani neočakávajú. „Predpokladám, že toto rozhodnutie bude opäť v rukách ministra práce a vlády,“ vysvetlil Tomáš. Opozičný poslanec Ján Budaj (OĽaNO) návrhy označil za pokus o „zalepenie očí“ popri pokuse ovládnuť Ústavný súd. „Vaše rozhadzovanie budú musieť zaplatiť celé generácie,“ konštatuje.
Zamestnávatelia hromžia
Zamestnávatelia považujú vyjadrenia koaličnej strany za vytĺkanie politických bodov. Hnevá ich najmä fakt, že politici avizujú zvýšenie minimálnej mzdy bez dialógu s nimi. „V prípade ich nedohody by mal nastúpiť zákonom stanovený mechanizmus/vzorec, na základe ktorého by sa minimálna mzda valorizovala,“ objasnil Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.
Asociáca zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) sa na rokovaní o zvyšovaní mzdy zúčastní len za predpokladu, že bude diskusia podložená ekonomickými ukazovateľmi. „Zamestnávatelia by zároveň vedeli predvídať svoje náklady na najbližšie roky. Taktiež by sme sa vyhli populizmu zo strany politických predstaviteľov,“ozrejmila hovorkyňa AZZZ Miriam Špániková.
Tlak na verejné financie
Navrhované zvýšenie by podľa ekonómov spôsobilo problémy hlavne menším zamestnávateľom, u ktorých mzdy tvoria veľkú časť ich celkových nákladov. „Mzdové náklady na jedného zamestnanca by vzrástli o viac ako 100 eur na 810 eur,“ povedal ekonóm Róbert Chovanculiak.
Počas posledných piatich rokov rástla minimálna mzda dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda, a tak zvýšenie o 15 % považuje za čistý hazard. „Zvýšenie minimálnej mzdy vytvorí tlak aj na verejné financie, keďže verejná správa je najväčší zamestnávateľ ľudí s minimálnou mzdou,“ dodal ekonóm. Strana Smer na rekordnom zvýšení zrejme bude trvať. Odložiť opatrenie plánuje len v prípade, ak sa výrazne zhoršia dobré ekonomické parametre krajiny.
Ministerstvo práce čaká na rokovania do polovice júla. Ak stroskotajú, rezort vypracuje vlastný návrh. „Aj na tento rok navrhujeme dôležité razantné zvýšenie minimálnej mzdy. Bol by som rád, ak by sa na minimálnej mzde dohodli sociálni partneri,“ dodal minister Ján Richter.
Potešilo by ma 500 eur v čistom
Katarína Fridrichová (55), upratovačka, Lučenec
Určite sa zvýšeniu mzdy poteším. Myslím si totiž, že všeobecne práca upratovačiek nie je dostatočne ohodnotená. Na nohách pritom sme každý deň osem hodín. Z platu, keď vyplatím nájom, telefón, televízor či úver, mi ostane 50 eur.
Keby som nebývala so svojou dcérou, zaťom a s vnukom, nedokázala by som zo svojho príjmu vyžiť. Aj tak musím obracať každé euro. Keby som ako upratovačka zarobila v tomto regióne v čistom 500 eur, bola by som veľmi spokojná.
Nemá to racionálnu oporu
Najväčší problém to bude pre štát, ktorý sa zaviazal, že aj mzdy vo verejnej správe budú korelovať s minimálnou mzdou. Tento nárast, ktorý bude o 80 eur, nemá žiadnu racionálnu oporu. Žiaden politik by v čase, keď ministerstvo financií oznámilo koniec ekonomického rastu, nenavrhol 15 % rast minimálnej mzdy.
Minimálna mzda by mala rásť
KOZ SR bude pokračovať v trende zvyšovania minimálnej mzdy v súlade s európskou koncepciou boja proti fenoménu pracujúcej chudoby spôsobom, aby dosiahla výšku 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. S takouto požiadavkou pôjdeme aj do rokovaní o minimálnej mzde na rok 2020.
