Prostredníctvom obrazov v Huňadyho sále a priľahlých klubovniach sa návštevníci prenesú do obdobia tvorby umelcov slovenskej moderny či výtvarníkov z regiónu. Umelecké diela z depozitu Slovenského národného múzea (SNM) - Múzea Bojnice dopĺňa i dobový nábytok rovnako z depozitu.
"Huňadyho sála v minulosti slúžila na reprezentačné účely, v súčasnosti je táto časť prehliadkovej trasy zaradená do klasického okruhu, takže návštevníci, ktorí prídu na Bojnický zámok, si môžu pozrieť nielen Grófsky byt, Stredný hrad, hrobku, jaskyňu tak, ako boli zvyknutí v minulosti, ale môžu prejsť aj Huňadyho krídlom a navštíviť Huňadyho sálu, priľahlé klubovne a Stĺpovú sieň," načrtla hovorkyňa múzea Petra Gordíková.
V Stĺpovej sieni podľa nej múzeum zriadilo glyptotéku, teda sú tam vystavené sochy, v Huňadyho sále a klubovniach vystavilo väčšinou obrazy. "Obrazy, ktoré sú umiestnené v sále, boli doplnené o diela umelcov, ktorí pochádzajú zo Slovenska a tvorili prevažne v 20. storočí. Návštevníci tu nájdu aj zaujímavosti ako diela generácie 1909, 1919, Galandovcov a podobne," spresnila. Návštevníci nájdu i diela Martina Benku, Milana Laluhu či Miloša Alexandra Bazovského.
V klasických galériách sú návštevníci zvyknutí, že umenie sledujú chronologicky, od najstaršieho, po najnovšie. V Huňadyho sále zvolilo múzeum iné riešenie, návštevníkom ponúka možnosť hľadať prepojenia a súvislosti, preto sú tam obrazy aj zo staršieho obdobia a 20. storočia. Diela umelcov dopĺňajú v Huňadyho sále i ďalšie zbierkové predmety. "V strede miestnosti sa teraz nachádzajú sedacie súpravy, stoly a stoličky, ale takto podobne vyzerala miestnosť aj za grófa Pálffyho, ktorý taktiež zbieral umelecké predmety a nábytok," ozrejmila Gordíková.
Zriadením expozície diel miestnych umelcov sa snažilo múzeum vyriešiť absenciu priestoru, kde by boli ich práce trvalo vystavené. "Tri klubovne predstavujú umelcov, ktorí sú s regiónom hornej Nitry prepojení, či už tu študovali na gymnáziu, alebo sa tu len istý čas zdržali. Druhá z miestností je venovaná Jozefovi Fedorovi, ktorý tu celoživotne tvoril a aj učil na gymnáziu. V tretej miestnosti sú vystavení mladší umelci, narodení okolo roku 1930, čo je napríklad Alojz Petráš, jeho brat žijúci v Liptovskom Mikuláši," vysvetlila kurátorka Andrea Smitková. Obrazy v miestnostiach približujú i výjavy z regiónu, dopĺňajú ich i akvarely z Francúzska.
Premenou prešla i Stĺpová sieň, kde sa v minulosti nachádzali dve sochy z kararského mramoru. Múzeum tam zriadilo glyptotéku, ktorú Pálffy za svojho života už nestihol zrealizovať. Sústredilo tam diela rodáka z Nitrianskeho Pravna Jozefa Damka, ktorý žil koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
"Návštevníci si vyžadovali zmenu a chceli sme im ponúknuť niečo viac ako klasický okruh, ktorým sme ich sprevádzali doteraz. Druhým dôvodom je aj to, že v zbierkach SNM - Múzea Bojnice sa nachádzalo veľa zbierkových predmetov, veľa obrazov, ktoré sú vzácne, zaujímavé a neboli doteraz vystavené. Preto sme sa rozhodli rozšíriť prehliadkovú trasu a zriadiť takzvaný galerijný okruh," dodala Gordíková.
