Z dnešného pohľadu ide o veľmi šťastné rozhodnutie, veď mysteriózny triler rozprávajúci o záhadnom miznutí ľudí na Tribeči doslova pobláznil Slovensko.
Vraj ste očakávali, že na Trhlinu príde do kín maximálne 30 000 divákov, no doteraz ich bolo už vyše 235 000. Ako ste sa mohli takto zmýliť?
My sme sa nezmýlili, zmýlil sa distribútor. (smiech) Ide tu o úzko žánrovú vec, kde sa pracuje so strachom, a nie všetci ľudia sa v kine radi boja. Asi sa trochu nekalkulovalo s tým, aký fenomén je kniha Joža Kariku, podľa ktorej sme točili. Neskôr preto distribútor to číslo zvýšil a povedal, že ak by prišlo 70 000 ľudí za celé premietanie, bude to obrovský úspech. Je to totiž veľké číslo na film takéhoto žánru.
Možno sa nekalkulovalo ani s tým, že fenomén je nielen kniha, ale aj samotná záhada okolo Tribeča, nie?
Až kniha urobila z Tribeča záhadné miesto pre masy. Až po jej prečítaní začali ľudia v túžbe po niečom mystickom navštevovať tento kút Slovenska.
Nie je vám ľúto, že rozpočet na film - 600 000 € - bol skôr televízne skromný? Možno keby ste vedeli, koľko ľudí príde do kina, mohli ste mať k dispozícii viac financií.
Celá stratégia bola myslená úplne inak. Pôvodne to nemal byť film, ale televízna miniséria, preto do toho Jojka investovala. Ale keďže sme tomu projektu verili, dali sme do toho aj vlastné peniaze a mohlo to ísť tiež do kín. Dôležité je, že to uvidí viac ľudí a aj televízia môže prísť na to, že keď investuje peniaze do nejakého svojho produktu, tak sa jej môžu vrátiť a navyše im zostali aj tri diely minisérie. Keby sme od začiatku vedeli, že z toho chceme vytvoriť film, celé by sme to inak pripravovali, no nemyslím si, že by sme na audiovizuálnom fonde uspeli a získali peniaze na takýto špecifický projekt.
Ľudí určite zaujíma, čo dostanú navyše v trojdielnej televíznej sérii oproti kinofilmu. Bude to niečo zásadné, čo by divákov prinútilo pozrieť si to znova, nejaká strašná príšera?
Viete čo, aj keď ste to videli v kine, tak sa vám oplatí pozrieť si to na Jojke, hoci príšera tam nebude. (smiech) Príbeh je rovnaký, je daný knihou a my sme ju ctili. Ale budú tam viac vysvetlené niektoré motívy, ktoré vo filmovej verzii nie sú, budú tam nové prvky, situácie, diváci sa viac dozvedia o postavách aj o záhadách, ktoré sa udiali.
Film je v kinách pod prísnym dohľadom fanúšikov knihy. Je niečo, čo vás mrzí, že sa vám na plátno nepodarilo preniesť?
Kniha v sebe obsahuje literárny rozmer, ktorý dobre pôsobí pri čítaní, ale vo filme je nezrealizovateľný. Napríklad v scéne v starom dome sú vedľa seba dvoje dverí. Potom sa vrátia do rovnakého domu, ale na rovnakom mieste sú troje dverí, no rozmery ostanú zachované. Papier to znesie, zostáva to na imaginácii diváka, vo filme to však nespravíte.
Na Trhlinu prišlo, samozrejme, aj mnoho divákov, ktorí sa ku knihe ani nepriblížili a niektorí sú na konci sklamaní, lebo film nepochopia. Čakajú niečo v štýle „vrah je dolapený“.
Treba vychádzať z toho, ako sa končí kniha. Ani tá vám nedá presnú odpoveď. Bolo to tak, že bol na drogách? Fetoval? Nafetoval aj ostatných? Alebo to bola realita? Závisí od pohľadu diváka, či je viac racionálny a hľadá racionálnu časť odpovede, alebo je viac zameraný na mystiku...
Bude aj nejaká Trhlina 2, hoci knižná predloha zatiaľ neexistuje?
Nie, vôbec sme nad tým zatiaľ neuvažovali. Mnohokrát sa stalo, že dvojka je len slabý odvar toho, čo sa vyprodukovalo v prvej časti. A my nechceme uškodiť ani Jozefovi Karikovi, ani tej knihe a ani filmu.
A možno všetci tí, čo film nepochopili, by si na dvojku prišli po vysvetlenie.
Ale prečo by sme mali odpovedať na niečo takéto? Bol som na Tribeči a nič zvláštne som nezažil. Vymýšľať úplne inú realitu aj v porovnaní s knihou, to sa nám zase nechce.
Ani jeden škaredý sen ste po nakrúcaní nemali? Trhlina vás vôbec nevcucla?
Nie, to máte úplne iné, keď tam idete pracovať obklopení množstvom ľudí.
Kedy pôjde Trhlina do zahraničia?
Práve prebiehajú rokovania či už s Čechmi alebo s Poliakmi a ozývajú sa prekvapivo aj svetoví predajcovia, ktorí by mali záujem film si pozrieť. Vďačíme za to aj tomu prvému rekordnému víkendu, pokiaľ ide o návštevnosť.
Jozef Karika napísal viacero podobných kníh ako Tma, Priepasť či Strach, pričom najmä tá naposledy menovaná je možno ešte vhodnejšia na sfilmovanie než Trhlina. Respektíve diváci by ju mohli ľahšie uchopiť. Nepokukujete po nich?
Pokukujeme, ale keď sme rozmýšľali, ktorú z nich sfilmovať, došli sme k tomu, že spomínaný Strach je viac hororový, a tak je vhodný ešte pre menšie percento publika. Navyše horor by televízia musela vysielať po 22. hodine a zrazu by sa jej financie nikdy nevrátili. Takže z hľadiska strategického plánovania je to nerealizovateľné.
A teraz vôbec nerozprávate ako umelec.
(smiech) Prepáčte, pri Trhline nešlo o umenie.
Momentálne ste už naplno ponorený do realizácie filmu Správa, o úteku dvoch slovenských židov z Osvienčimu. Takáto historická realita sa vás zrejme dotkla oveľa viac ako mystika okolo Tribeča.
Určite. Keď vytvárate nejakú historickú realitu spred pár desaťročí a zrazu si uvedomíte, že bolo obdobie, keď ľudstvo zlyhalo, keď nastala genocída, vraždilo sa pre inú vieru či orientáciu, zostane vám rozum stáť. Pýtate sa, prečo tá vyspelá civilizácia toto dopustila. A keď si zoberiete, čo sa deje v súčasnosti, koľko nenávisti sa objavuje, koľko je štvavých médií a článkov... Ľudia im ľahko uveria a stávajú sa stádom, ktoré niekoho a niečo nenávidí... Potom dostávate istý strach. Pripomínať si minulosť je dôležité najmä preto, aby sa neopakovali chyby.
Pokročili nejako rokovania s Michaelom Douglasom, ktorý mal o Správu záujem ako producent?
Pokročili do tej miery, že z natočeného materiálu sme urobili krátku dvojminútovú ukážku, tú sme mu poslali a on nám poďakoval so slovami, že sa mu to veľmi páči. Ale ide skôr o to, že čaká na prvý zostrih filmu, ktorý mu ponúkneme.
Posledné roky točíte najviac filmov zo slovenských režisérov. Seriály zanedbávate?
Nie je to celkom tak, lebo ani Trhlina nevznikala ako film. (smiech) Pokiaľ ide o seriály, záleží na tom, aké. Už by som napríklad nešiel do niektorých, s ktorými som nebol úplne stotožnený. Ale napríklad pripravujeme pre Jojku Za sklom 3 a pre Českú televíziu minisériu s názvom Herec. A tiež sa pripravuje výpravný seriál Slovania, ktorý sa má točiť na Ukrajine.
S ktorými seriálmi ste neboli stotožnený?
Spätne sa pozerať je zbytočné. Ale sú niektoré, ktoré som vytváral preto, že mám firmu, a tá potrebuje zarábať, dávať ľuďom, ktorí pre ňu robia, prácu.
Tretia séria Za sklom sa bude venovať aj vražde Jána Kuciaka. Cítite o to väčšiu zodpovednosť?
Zodpovednosť mám pri každom projekte. Pretože keď niečo ideme urobiť, uvidí to verejnosť, a tá sa k tomu bude vyjadrovať. A väčšinou nebýva zhovievavá. Ale áno, je to špecifické, ide o udalosť, ktorá ovplyvnila našu spoločnosť a ukázala, v akom hnoji žijeme. Sú to smutné okolnosti a je dôležité pripomínať si to, že zase sa tak veľa v tých najvyšších kruhoch našej spoločnosti za posledný rok nezmenilo.
