Na námestiach po celom Slovensku sa počas jednej demonštrácie zišlo viac ako stotisíc ľudí. Podobné čísla krajina naposledy zažila počas nežnej revolúcie. Nový Čas u odborníkov zisťoval, ako udalosti, ktoré nasledovali po nechutnom čine, zmenili štát aj samotných Slovákov.
Chladnokrvná vražda novinára, ktorý upozorňoval na kauzy ľudí na tých najvyšších miestach, ochromila krajinu. „Presné čísla nemáme k dispozícii, no obraz Slovenska, ktorý získavajú občania prostredníctvom médií, sa radikálne zmenil. Udalosť je stále v obehu ako kolektívna trauma, ktorá neustále pripomína vraždu a je meradlom posudzovania vecí. Žiť s takouto ťažobou spoločnosti mení kvalitu života aj pohľad a dôveru k inštitúciám,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá.
Podľa nej sú deliace čiary medzi ľuďmi veľmi početné. „Spoločnosť je rozdelená omnoho viac obedmi zadarmo ako tragédiou mladých ľudí. Ťažko sa nájde niekto, kto by to bagatelizoval. Niektorí sa možno sťažujú, že je príliš mať taký emocionálny náklad na pleciach, ale nemyslím si, že to delí ľudí,“ poznamenáva Kusá, ktorá pripomína, že rozdiely badať aj na prezidentskej kampani pred voľbami.
„Polarizácia je najjednoduchší spôsob získavania ľudí - my čo sme na jednej strane proti iným, ktorí nemajú rovnaké hodnoty. Tí druhí pritom nie sú priamo stelesnením zla, ale majú iné videnie sveta,“ dodáva sociologička.
Vracajú sa späť
Politický analytik Grigorij Mesežnikov si myslí, že v čase po vražde sme videli neskutočnú mobilizáciu ľudí. „Zmeny, ktoré sa od toho odvinuli, neboli až také hlboké. Nedošlo k zmene moci, ale k personálnym zmenám. Silám, proti ktorým sa Slováci vtedy postavili na odpor, sa medzitým podarilo svoje pozície skonsolidovať. Zároveň postupujú revanšisticky, obmedzujú prejavy zmien a presadzujú naratívy o Sorosovi a zahraničných silách, ktoré ovládajú krajinu,“ skonštatoval Mesežnikov.
Podľa neho má súčasná vláda dostatočnú podporu priaznivcov, ktorí odmietajú zmenu. „Nepriamo z toho môžeme odvodiť aj to, že 35 % ľudí sa stotožnilo s jeho interpretáciou udalostí. Situácia je poznačená zápasom o charakter štátu. Chaos a nezhody v spoločnosti sa po parlamentných voľbách môžu ešte zvýšiť,“ zakončil odborník.
Čakanie na katarziu
Silvia Porubänová, sociologička
- Rok, ktorý uplynul po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, dramaticky zmenil naše životy. Prebrali sme sa z letargie a apatie, možno aj z falošnej sebaspokojnosti... Nepotrestaný zločin je však stále prítomný. Ťaží nás, zneisťuje, spochybňuje našu bytostnú nádej. Nielen príbuzní a priatelia, ale aj široká verejnosť dúfajú, že ľudskou aj spoločenskou katarziou bude spravodlivé potrestanie skutočných strojcov aj vinníkov.
Slovákov rozdeľujú politici
Peter Ondrejkovič, sociológ
- Došlo k vyhraneniu rozdelenia Slovenska a to nie je dobré. Stále sa budú objavovať nové a nové skutočnosti. Doteraz sa to sústreďovalo na Kočnera, teraz sa ukazuje, že sú tam aj ďalší ľudia. Tým sa podľa mňa nič nevyrieši, lebo to nie je záležitosť politická, ale to je otázka predovšetkým kriminality. Všetko je to zneužité, a preto dochádza k rozdeľovaniu Slovákov a je to príležitosť pre ľudí, ktorí chcú z toho vytĺcť nejaký politický kapitál pre seba.
Výročné protesty
Rok po vražde si pripomenú Slováci aj na námestiach. Iniciatíva Za slušné Slovensko organizuje zhromaždenia po celej krajine aj vo svete. „Mnohí politici stále nechápu, že politika má byť služba všetkým, a nielen „našim“ ľuďom,“ píše iniciatíva.