Dnes mnohí pripomínajú, že jeho let dobre poslúžil najmä komunistickej propagande. Bolo to tak? Ako si na to obdobie spomína samotný kozmonaut?
Do kozmu ste leteli v roku 1978. Po návrate vás oslavovali ako hrdinu, stali ste sa ikonou úspechov vtedajšieho socialistického Československa. Aké to bolo, byť celebritou?
Vtedy sa tak tomu ešte nehovorilo... Je pravda, že po návrate z kozmu som absolvoval doslova martýrium. Bral som to však ako určitú daň, ktorú musím splatiť. Do vesmíru som predsa letel za peniaze daňových poplatníkov, aj keď vtedy sa takto nehovorilo. Musel som sa s čo najväčším počtom ľudí podeliť o to, čo som počas kozmického letu zažil. Vtedy kozmonautika a vesmír naozaj zaujímali veľmi veľa ľudí. Bola iná doba, neboli počítače, digitálne prostriedky, internet, teda bolo oveľa ťažšie niečo sa dozvedieť. Preto ľudia chodili na besedy, čítali knihy, časopisy... Osobný kontakt s človekom, ktorý bol tam hore, bol nenahraditeľný. Ľudia túžili stretnúť ma, položiť mi otázky, besedovať so mnou, ale ja som ich záujem nemohol nikdy úplne naplniť. Bolo dlhé obdobie, keď som nemohol vyjsť na ulicu bez toho, aby ma ľudia nezastavovali, nevypytovali sa, nežiadali o autogram... Lenže nedalo sa žiť iba tým, že som kozmonaut. Preto som sa ešte v prvom polroku po návrate z kozmu v Košiciach preškolil na pilota cvičného lietadla L39 Albatros.
Režim vtedy z vás spravil akúsi modlu úspechu. Vnímali ste to tak?
Som hrdý na to, že som tú situáciu zvládol. Viete, dnes sa ľuďom ľahko hodnotí doba, ktorá bola pred 40 - 50 rokmi, radi dávajú tomu obdobiu rôzne nálepky... Ale môj let bol naozaj prelomový. Predo mnou do kozmu leteli len občania dvoch superveľmocí – Spojených štátov a Sovietskeho zväzu. Toto bolo po prvý raz, keď do kozmu letel človek z inej krajiny - nášho Československa. To vnímali ľudia na celom svete, aj ja som si uvedomoval, že je to niečo výnimočné. Predstavte si, že letíte v kozmickej lodi nad Južnou Amerikou a chytáte krátkovlnné vysielanie rozhlasu zo Zeme a počujete, ako v španielčine či v portugalčine hovoria o Remekovi a Československu. To bol krásny pocit. Bola to svetová udalosť. Neskôr som stretol jedného francúzskeho kozmonauta, ktorý mi povedal: „Vieš, v čom bol tvoj let zaujímavý? Keď som sa dozvedel, že letíš, povedal som - Tak, začalo sa to! Dvere do kozmu sa otvorili pre všetkých!“
Dnes sú lety do kozmu bežnou vecou. Ale na Mesiaci človek posledný raz pristál v roku 1972 v rámci americkej misie Apollo 17. Prečo sa ľudstvo odvtedy na Mesiac nevrátilo?
Rozhodovanie o prvých kozmických letoch bolo čisto politické. To sa týkalo prvej družice Sputnik aj letu Jurija Gagarina, prvého človeka, ktorý letel do vesmíru. Američania boli veľmi rozladení, že im Sovieti takto vypálili rybník, lebo oni sa sami považovali za kozmickú veľmoc číslo jeden. Prezident Kennedy preto vyhlásil, že do roku 1970 pristanú Američania na Mesiaci. To splnili dobre a hneď niekoľkokrát, ale potom už nebol žiaden ďalší dôvod, okrem toho politického, aby v tom pokračovali. Politika dnes už nevyváži náklady na takýto let. Až teraz sa téma letu na Mesiac znova vracia. Uvažuje sa, že by mohol byť základňou pre lety ďalej do vesmíru. Predpokladá sa, že štarty z Mesiaca budú jednoduchšie a lacnejšie ako zo Zeme.
Vy ste leteli do kozmu v roku 1978, Slovák Ivan Bella v roku 1999. Kedy by sa podľa vás mohol vydať do vesmíru ďalší Čech alebo Slovák?
Mňa, samozrejme, mrzí, že to tak dlho trvá... Teraz budem hovoriť najmä za Českú republiku, ktorá vstúpila do Európskej kozmickej agentúry už pred 10 rokmi. ESA má svoj vlastný tím kozmonautov a myslím si, že Česko malo prejaviť väčšiu iniciatívu, aby v tomto tíme malo aj svojho človeka. Zatiaľ nikoho takého ani nehľadáme. Slovensko je teraz v postavení iba pridruženého člena ESA a ja verím, že sa vám podarí do Európskej kozmickej agentúry vstúpiť úplne.
Čo robíte dnes?
Teraz som už rok v penzii. Vlani som oslávil 70 rokov, a tak si myslím, že už mám aj nárok odpočívať. Viete, život nikoho nešetrí, ani kozmonauta! Ale stále mám rôzne povinnosti, len už nemám takú prácu, aby som si musel ráno „pichnúť“ a potom tam sedel osem hodín. Do roku 2017 som bol veľvyslancom ČR v Moskve, predtým poslancom Európskeho parlamentu.
Snívate ešte niekedy o vesmíre? Vracajú sa vám napríklad sny, ako pozeráte cez okienko kozmickej lode dolu na Zem?
Dlhé roky sa mi nič také nesnívalo, ale musím priznať, že v posledných rokoch mávam také sny.
Vladimír Remek (70)
- Prvý (a vlastne jediný) československý kozmonaut
- Prvý kozmonaut z iného štátu ako ZSSR a USA
- Do kozmu vzlietol 2. marca 1978 na palube kozmickej lode Sojuz 28.
- Na vesmírnej stanici Saľut 6 prežil týždeň.
- Vo vesmíre strávil 7 dní, 22 hodín a 17 minút.
- Do roku 1990 bol zamestnaný ako vojenský pilot.
- V roku 2004 bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu na kandidátke KSČM ako nestraník.
- V rokoch 2014 – 2018 bol veľvyslancom Českej republiky v Rusku.
- Jeho otec bol Slovák.
- Je druhýkrát ženatý, z každého manželstva má jednu dcéru.
