Vyslať človeka do vesmíru nie je lacný špás. Platilo to aj v roku 1999, keď na obežnú dráhu Zeme letel prvý a zatiaľ jediný Slovák. Let spolu s výcvikom a s výskumným programom vyšiel vtedy na 20 miliónov dolárov. Náklady sa hradili z deblokácie ruského dlhu. Rusko dlhovalo ešte z čias spred roka 1989 Československu stovky miliónov dolárov a so splácaním boli problémy. Kozmický let, ktorý by vlastne zacvakali Rusi, sa zdal ako dobrá možnosť dostať aspoň niečo späť a vesmírnym letom si vybudovať renomé a povzbudiť sebavedomie nového štátu.
Vesmírne prepelice
Z kozmodrómu Bajkonur vyštartovala kozmická loď Sojuz TM-29 20. februára 1999 o 5.17 hod. nášho času. Veliteľom medzinárodnej misie pod názvom Štefánik bol Rus Viktor Michajlovič Afanasiev. Spolu s ním a s Bellom bol na palube aj francúzsky kozmonaut Jean-Pierre Haigneré. Po spojení lode s orbitálnou stanicou Mir sa Ivan Bella pustil do experimentov. Do vesmíru totiž niesol inkubátor aj so 60 prepeličími vajíčkami. Z nich sa vo vesmíre vyliahlo 36 mláďat.
„Cieľom bolo zistiť, ako kozmický priestor vplýva na postembryonálne štádium vývoja prepelíc. To znamená pár dní pred narodením a pár dní po narodení,“ hovorí Bella. S japonskými prepelicami sa robia experimenty už celé desaťročia, počíta sa s nimi ako so stravou pre kozmonautov pri dlhodobých letoch, hlavne pri letoch na iné planéty, kde nie je možnosť zásobovania zo Zeme.
„Prepelice by kozmonauti chovali priamo na palube. Tieto vtáky sú špeciálne vyšľachtené. Majú veľkú odolnosť proti stresu a krátky cyklus vývoja, teda od vajíčka do vyliahnutia a potom do dosiahnutia dospelosti,“ vysvetľuje. „Majú veľmi chutné a výživné mäso a vajíčka.“ Výhodou by bolo, že z vtáčikov by sa vo vesmíre dalo všetko zužitkovať. „Kosti a perie by sa mleli a slúžili ako hnojivo pre rastliny, ktoré by boli potom potravou pre tieto prepelice. Bol by to uzavretý autonómny cyklus.“
Bella viezol späť na Zem 10 prepelíc, ale v návratovom module sa pokazila klimatizácia a nakoniec prežili iba tri. Hoci výskumný projekt nedopadol úplne podľa očakávaní, bolo to prvý raz, čo sa na Zem vrátili živé prepelice vyliahnuté vo vesmíre.
Vyťažený dôchodca
Ivan Bella v kozme strávil 7 dní, 21 hodín a 56 minút. Asi si nevedel predstaviť, ako mu tento týždeň nad Zemou obráti život naruby.
„K normálnemu životu sa už asi nikdy nevrátim. Po návrate z kozmu sa mi život otočil o 180 stupňov, a tá zmena sa netýkala len mňa, ale celého môjho okolia, rodiny, priateľov,“ priznáva. „Možno by sa môj život vrátil do normálu, keby Slovensko malo nejakého ďalšieho kozmonauta, ktorý by na seba prevzal tú pozornosť. Byť prvým je síce úžasné, ale byť jediným, je veľmi náročné.“
Po vesmírnej misii pôsobil Bella na ministerstve obrany, bol pridelencom obrany na Veľvyslanectve SR v Rusku a v rokoch 2013 - 2017 na Ukrajine. „Teraz som výsluhový dôchodca. Ale nedá sa povedať, že by som nič nerobil. Len čo sa ľudia dozvedeli, že som na dôchodku, tak si myslia, že kozmonaut ráno vstane a od nudy sa kope do zadku. Mám veľa besied, prednášok, pozývajú ma do škôl... Ľudia ma zastavujú na ulici a pýtajú sa: To ste vy, pán kozmonaut? No ako tam bolo?“ smeje sa.
Na Mars?
O vesmír a kozmonautiku sa stále živo zaujíma. Čo si myslí o letoch na Mars, ktoré niektoré americké spoločnosti sľubujú už do piatich rokov? „Let na Mars bude náročný technologicky aj morálne. Letu bude predchádzať verejná diskusia, lebo sa predpokladá, že prvá misia bude bez návratu. Ako sa vyrovnať s tým, že tam pošleme ľudí, ktorí tam zostanú do smrti? Je to etické? Nepredpokladám preto, že by sa to podarilo skôr ako o desať rokov,“ myslí si.
Podľa Bellu je škoda, že Slovensko nedokázalo naplno využiť šancu, ktorá prišla s jeho vesmírnym letom. Napriek tomu, že sme už 15 rokov v EÚ, stále nie sme plnohodnotným členom Európskej vesmírnej agentúry. „Zaspali sme a tých 20 rokov sme premeškali. Nedokázali sme využiť tú eufóriu a medzinárodné uznanie, ktoré sme zažívali po vesmírnej misii Štefánik,“ hovorí.
Je guľatá!
Slovenského kozmonauta tiež zaráža, koľko nevedomosti dnes vládne vo svete napriek technologickému pokroku. Reč je o tých, ktorí tvrdia, že Zem je plochá... A to vyše 500 rokov po tom, ako Columbus oboplával svet a 58 rokov po tom, ako sa na Zem z vesmíru pozrel Jurij Gagarin.
„Čudujem sa, že téza o plochej Zemi je dnes taká populárna. Ja už ako vojenský pilot som lietal na strojoch, ktoré dokázali vyletieť do výšky až 20 km a odtiaľ je vidno zaguľatenie zemského povrchu. A to už nehovorím z vesmíru!“ dodáva s úsmevom kozmonaut.
Francúzsky kozmonaut Haigneré: Žene nechal na Mire zaľúbený odkaz!
Spolu s Ivanom Bellom bol súčasťou misie aj francúzsky kozmonaut Jean-Pierre Haigneré, ktorý prišiel aj na bratislavské stretnutie. Zaujímavosťou je, že aj jeho manželka Claudie je kozmonautkou. Aké je manželstvo dvoch kozmonautov?
„Ja aj manželka sme spoločne absolvovali výcvik vo Hviezdnom mestečku v Rusku. Obaja sme leteli do vesmíru dvakrát a dokonca medzi dvoma misiami sa nám narodilo prvé dieťa. Čiže po organizačnej stránke to bolo veľmi zložité,“ hovorí francúzsky kozmonaut. „Na druhej strane, keďže obaja sme robili to isté, vedeli sme, čím si ten druhý práve prechádza.“
Francúz však ani pri výcviku nezaprel, že je šarmantný romantik. „Keď som bol v roku 1993 na orbitálnej stanici Mir, vedel som, že tam bude letieť neskôr aj Claudie. Pred odchodom som jej na stanici pod plastovým krytom vo veliteľskej kabíne nechal lístoček s odkazom, nech sa jej splnia všetky sny... A ona si ho tam našla,“ usmieva sa.
Podľa neho je úžasné, že vesmír ľudstvo spája. „Samozrejme, každý štát má v kozme vlastné ambície a ide si za svojím. Ale je krásne, že na vesmírnej stanici sú spolu Američania, Rusi, Európania... A pritom väčšinu kozmonautov tvoria vojenskí piloti, ktorí najmä v čase studenej vojny boli trénovaní na boj s tými druhými,“ dodáva francúzsky kozmonaut.
