Nechýbali tancovačka, zabíjačkové špeciality, pálenka, čerstvé pampúchy a, samozrejme, bursovníci v maskách, ktorí šírili dobrú náladu medzi ľuďmi.
Ľudia vinšujúcich bursovníkov vítali klobáskou, pampúchmi a pálenkou. „Folkloristi chodia od domu k domu, od dolného konca dediny po horný. Domácim povinšujú a povykrúcajú ich. Ľudia im za to dajú výslužku. Je to podobné ako v iných dedinách,“ hovorí Anna Šlauková z Občianskeho združenia Zvyky a tradície Špania Dolina. Nadšenci z občianskeho združenia obnovili tradíciu fašiangov v Španej Doline pred šiestimi rokmi.
Boli aj zabíjačkové špeciality
„V našej obci nie je folklórne zázemie, fašiangový sprievod s maskami prichádzajú do dediny robiť folklórne súbory z okolia. V posledných rokoch je to folklórna skupina Poničan z Poník,“ pokračuje Šlauková. Na záver oslavy sa domáci a hostia, ktorých je z roka na rok viac, stretnú na námestí, kde je pripravené občerstvenie. Aj so špecialitami zo zabíjačky, ktorá bola v centre obce už v skorých ranných hodinách.
Koniec jedenia mäsa
Fašiangy sú obdobie od Troch kráľov do polnoci pred Škaredou – Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40-dňový pôst až do Veľkého piatka. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (fašangy).