Odborníci pracovali na Žitnom ostrove od roku 2016 a aj pomocou techniky odkryli časť dediny, panské sídlo či niekoľko pohrebísk. Objavy, ktoré pochádzajú z rôznych období, od prvých roľníkov z neolitu až po novovek, zverejňujú archeológovia postupne. Nečakané odhalenie našli až v troch lokalitách.
Najvýznamnejšou korisťou bola zdeformovaná lebka ženy z 5. storočia, ale aj súbor rímskych mincí. „Našiel sa však aj dvorec germánskeho veľmoža z neskorej antiky zo 4. storočia a pohrebisko z obdobia Veľkej Moravy medzi obcami Vajnory a Ivanka pri Dunaji,“ uviedol archeológ Andrej Žitňan.
Dvorec germánskeho veľmoža
- bol vybudovaný v spolupráci s Rimanmi ako rezidencia pre lokálneho germánskeho vodcu
- opevnili ho drevenou ohradou
- vnútornú štruktúru dvorca tvorilo 6 drevených štvoruholníkových stavieb
Zdeformovaná lebka ženy
- hrob 20- až 30-ročnej privilegovanej ženy pochádza z obdobia sťahovania národov
- lebka získala kužeľovitý tvar, lebo bola od narodenia veľmi tesne obväzovaná látkou
- zistili, že mala dva zubné kazy
Rímska minca
- súbor rímskych mincí
- pochádzajú zo 4. storočia
- umožňujú časové zaradenie fungovania dvorca
Pohrebisko z obdobia Avarského kaganátu
- pochádza z 8. storočia
- je to najväčší nález za posledných 40 rokov
- našli až 485 hrobov
- v pohrebisku sa našla minca Carolus Medolus z rokov 771 - 793, s našou je ich 15 na svete