Uviedol to v pondelok po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR minister práce Ján Richter (Smer-SD). Akékoľvek úvahy sú v tomto smere podľa neho zatiaľ predčasné. "Rezort práce, ktorý v zmysle zákona je zodpovedný predložiť návrh, ak by došlo k nedohode, nebude vyjadrovať žiadne konkrétne presné čísla. Použil som výraz rapídne zvýšenie, za tým si stojím, ale tejto chvíli je priestor pre sociálnych partnerov, aby si sadli, vyjednávali," poznamenal Richter.
Poslanec Smeru-SD Erik Tomáš nedávno naznačil, že by minimálna mzda mohla vzrásť na 600 eur v budúcom roku, čím by dosiahla približne úroveň 60 % priemernej mzdy, ktorú odporúča Medzinárodná organizácia práce. "Je to objektívna právomoc vládnej strany, ktorá nominovala ministra na tento post, aby sa k tejto otázke vyjadrila," reagoval Richter s tým, že toto vyjadrenie rešpektuje, neznamená to však, že ide o číslo, ktoré je pre sociálnych partnerov pri rokovaní záväzné.
Monika Uhlerová z Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR skonštatovala, že o minimálnej mzde na rok 2020 majú podobnú predstavu, ako to bolo na rok 2019, a teda čo najskôr sa priblížiť k 60 % priemernej mzdy. Zároveň dodala, že nesúhlasí s tým, aby do rokovaní so zamestnávateľmi vstupovali "rôzne politicko-stranícke zásahy".
Zamestnávatelia podobne zdôraznili, že minimálna mzda by nemala byť politickou témou. "Naviazanie nejakej minimálnej mzdy na vzorec, na makroekonomické čísla, by dávalo zmysel, aby sa opäť stala ekonomickou teóriou alebo ekonomickou veličinou. Tými veličinami by mohli byť napríklad rast produktivity práce, rast priemernej mzdy, prípadne inflácia a nejaká kombinácia týchto faktorov," priblížil viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka.
