Neodrádzajú ju ani nízke preferencie v predvolebných prieskumoch, ktoré sa v posledných dňoch pohybujú pod jedným percentom. Potvrdila to na štvrtkovom tlačovom brífingu pre TASR. Tohtoročné prezidentské voľby vníma ako preteky marketingových rozpočtov, ako kampaň o vzdávaní sa, o volebných prieskumoch a kandidáti na prezidenta sú podľa nej rozdelení do troch kategórií.
"Svoju púť som začala pred dvoma rokmi a určite dokončím tieto marketingové preteky a nevšímam si ani prieskumy. Môžem v nich mať aj 0,00 percenta hlasov respondentov, ja to nechám na rozhodnutí voličov," vyhlásila. Tohtoročné prezidentské voľby vníma ako preteky marketingových rozpočtov, kde sa dá nový prezident SR vytvoriť ako ktorýkoľvek iný produkt, ktorý sa dá kúpiť. Taktiež ako kampaň, kde sa nevšímajú kvality jednotlivých uchádzačov a kde sa zastrašujú ľudia heslom "poďme voliť menšie zlo". "Na kampaň bolo treba vynaložiť pre neznámych kandidátov, aby získal jedno percento voličských preferencií, okolo 40 000 eur. Je to kampaň o volebných prieskumoch," podotkla. Podľa Tauchmannovej sa vytvorili tri kategórie prezidentských kandidátov, a to možní víťazi, mediálne zaujímaví a segregovaní kandidáti.
Tauchmannová navrhuje v prípade prezidentských volieb odstránenie nesúladu zákonov s rovnakým nastavením podmienok pre jednotlivých kandidátov. "Nesúlad s ústavou z hľadiska morálky a logiky vidím v tom, že jednému kandidátovi stačí 15 podpisov od poslancov Národnej rady (NR) SR a druhému kandidátovi až 15 000 podpisov od občanov. Teda prepočet hovorí, že jeden poslanec má silu 1000 občanov. Dôsledok je ten, že takíto kandidáti, ktorí majú mandát od poslancov NR SR, majú výhodu, lebo môžu až do posledného dňa, keď sa musí odovzdať petícia predsedovi parlamentu NR SR, taktizovať," tvrdí kandidátka. Chce, aby mali všetci kandidáti povinnosť vyzbierať podpisy pod petíciu od občanov.
Väčší problém vyplývajúci zo zákona o volebnej kampani vníma v tom, že kandidát na prezidenta môže minúť sumu pol milióna eur. Limitovať preto navrhuje financie, ktoré by sa mohli použiť výlučne na zber podpisov od občanov do výšky 50 000 eur. "Treba zároveň zvýšiť počet podpisov pod petíciu na 30 000 podpisov od občanov. Na inú formu volebnej kampane by nemohli vynaložiť ďalšie finančné prostriedky. Tento prístup by zrovnoprávnil každého kandidáta," uviedla Tauchmannová. Kandidátka chce, aby sa politické strany financovali z vlastných prostriedkov členov a nie zo štátneho rozpočtu.
Prvé kolo prezidentských volieb bude 16. marca. Ak v prvom kole ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, bude sa konať 30. marca druhé kolo. Postupujú doň dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. V abecednom poradí kandidujú Béla Bugár, Zuzana Čaputová, Martin Daňo, Štefan Harabin, Eduard Chmelár, Marian Kotleba, Milan Krajniak, František Mikloško, Maroš Šefčovič, Róbert Švec, Bohumila Tauchmannová, Juraj Zábojník a Ivan Zuzula.
