"Sú na to dva dôvody. Jeden je ten, že sme dokázali stáť jednotne jeden vedľa druhého, a druhý, že sme boli schopní prispôsobiť sa zmenám vo svete," povedal šéf NATO vo štvrtok v Košiciach na diskusii so študentmi.
Zároveň zdôraznil, že hlavnou úlohou NATO je zachovávať mier a zabrániť konfliktom, pričom ťažko nájsť v dejinách Európy tak dlhé obdobie mieru, ako počas trvania aliancie. Poukázal pritom na význam kolektívnej obrany a princíp "všetci za jedného, jeden za všetkých".
"Ak hovoríme, že útok na jedného člena je útokom na všetkých členov, tak v takom prípade sme bezpeční a vieme zabrániť konfliktom. Tým, že vysielame takýto signál, sme vlastne odstrašením pre prípadných agresorov," konštatoval na podujatí "NATO Engages - The 2019 Košice Dialogue".
Medzi výzvami a témami, ktorými sa NATO musí zaoberať v 21. storočí, spomenul boj proti terorizmu, kybernetickú bezpečnosť, vývoj moderných technológií či ďalšie investície do obrany a bezpečnosti. Za znepokojujúce označil porušovanie zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) zo strany Ruska.
Slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák označil NATO pre Slovensko za najlepšiu a kolektívnu obranu za najlacnejšiu alternatívu. V súvislosti s možnosťou neutrality pre Slovensko sa spýtal, kto by ju garantoval. "Môžeme byť silní, len ak budeme súčasťou širšieho prostredia, ktoré vychádza z princípov a hodnôt. Neexistuje lepšia alternatíva pre túto krajinu, ako byť dôveryhodným a spoľahlivým členom NATO a EÚ," povedal. Zároveň potvrdil, že Slovensko naplní svoj záväzok v aliancii investovať dve percentá HDP na obranu v roku 2022. "Je to absolútne nevyhnutné, pretože potrebujeme moderné ozbrojené sily, ktoré nebudú osamotené, ale budú súčasťou multilaterálneho prostredia," dodal.
Diskusné podujatie sa konalo na okraj košického stretnutia prezidentov krajín tzv. Bukureštskej deviatky.
