Pod lavínou v Bielovodskej doline zahynul dlhoročný horský záchranár z Nízkych Tatier Roman († 48). Osudnou sa mu stala prachová lavína, ktorá ho zachytila, keď liezol na Mlynár spolu s kamarátom, filmárom Rasťom Hatiarom (47). A hoci sa Romanovi kolegovia záchranári snažili robiť , čo bolo v ich silách, nad krutou prírodou sa im nepodarilo zvíťaziť...
Roman († 48), ktorý ako horský záchranár pôsobil viac ako 20 rokov, sa spolu s kamarátom, kameramanom a režisérom horských filmov Rasťom Hatiarom (47) rozhodli liezť na záver Bielovodskej doliny. Odtiaľ začali liezť do Mlynárovho žľabu do nadmorskej výšky 2 170 metrov. Tu však došlo k obrovskej tragédii.
„Po vylezení strmej ľadovej časti Mlynárovho žľabu dvojicu čakal už len mierny svah na vrchol. Odviazali sa z lana a jeden z nich pomaly pokračoval hore,“ opisuje osudné okamihy riaditeľ HZS Jozef Janiga. Horský záchranár podľa neho balil lano a vtom došlo k nešťastiu. „V takej nepripravenej pozícii ho zasiahla síce malá lavína, ale dostatočne silná, aby ho strhla dole žľabom. Prvý horolezec tým, že bol v mačkách a mal čakany, sa udržal na svahu,“ vraví Janiga.
Na miesto nešťastia okamžite vyrazili dve skupiny záchranárov a helikoptérou tam dopravili záchranára s lavínovým psom. Lavínou zasiahnutého Romana († 48) sa podarilo po prílete na miesto ešte zo vzduchu lokalizovať. Bol čiastočne zasypaný lavínou. Žiaľ, nedala mu šancu. „Strmým pádom utrpel zranenia, ktoré boli nezlučiteľné so životom a lekár mohol konštatovať už len úmrtie,“ informovala hovorkyňa ATE Zuzana Hopjaková.
Zišiel po svojich
Rasťo mal väčšie šťastie ako jeho kamarát a ostal v hornej časti žľabu v náročnom exponovanom teréne, ale bez zranení. Odtiaľ napokon za asistencie horských záchranárov zišiel po vlastných, následne ho zviezli do Lysej Poľany, odkiaľ už šiel sám autom. Podľa Janigu sú slnečné strany v Tatrách cez deň mierne odtopené, v noci však zamrznú.
„Silný vietor narobil na záveterných stranách veľké preveje, ktoré po nahriatí slnkom môžu padnúť. To bol zrejme aj prípad tejto tragédie. Je nám ľúto, čo sa nášmu dlhoročnému kolegovi z Nízkych Tatier stalo a rodine sme už vyjadrili úprimnú sústrasť,“ dodal. Novému Času sa s Rasťom Hatiarom podarilo spojiť, k tragédii sa však nechcel vyjadrovať.
Najtragickejšie lavíny slovenska
Február 1924
Lavína dlhá 2,5 km a miestami vysoká až 35 metrov sa odtrhla z východných svahov Krížnej vo Veľkej Fatre a zosunula sa do Hornojelenskej doliny, kde zasypala obývané domce osady Rybô. Počtom 18 mŕtvych sa stala najtragickejšou v histórii.
Marec 1956
Z juhovýchodných svahov Žiarskej hole v Nízkych Tatrách spadla obrovská lavína do Kulichovej dolinky. Zasypala ubikáciu, kde sa pre nepriazeň počasia práve nachádzalo 19 lesných robotníkov, pričom 16 z nich nešťastie neprežilo.
Január 1974
Zo Sedla nad Skokom v Mengusovskej doline pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách sa uvoľnila lavína. Prešla až do protisvahu, kde zasiahla 13 z 23 študentov z Komárna, ktorí tam práve boli na lyžiarskom výcviku. Dvanástim bola studeným hrobom.