Vrch sa stal jedným zo symbolov Slovenska a Slovákov, pretože v sebe ukrýva silnú národnú tradíciu. Na druhej strane je však aj sídlom moderných výdobytkov doby. My sme sa vetrom ošľahaný a povesťami opradený kopec vybrali navštíviť.
Vydávame sa z Bratislavy smerom do obce Šumiac (okr. Brezno), kde nás už čaká Michal Hrabovský, ktorý pracuje na vysielači na Kráľovej holi už viac ako 20 rokov. Práve s ním sa dnes vydáme na jeden z národných vrchov Slovenska.
Do práce na ratraku
Ak pracujete na vrchu vysokom bezmála 1 950 metrov nad morom, dostať sa cez zimu do práce a z práce nie je úplne jednoduché. Preto nás kúsok od turistického rázcestníka, kde sa píše, že na vrch je to po modrej značke 3 hodiny a 15 minút, čaká červený ratrak. Niežeby sme boli fajnoví či leniví, no chceli sme zažiť presne to, čo zažíva počas svojej práce obsluha vysielača.
Nasadáme do ozubeného kolosa a vydávame sa smerom k vrchu. Slniečko sa snaží predrať pomedzi mraky a dopadá na bielu krajinu, aj keď úprimne, snehu sme čakali viac. „Tento rok nás pani zima trošku obišla. Všetko sa to zastavilo na Orave, Západných, ale aj Vysokých Tatrách a na Kráľovej sme kalamitu nemali. Chvalabohu,“ prezrádza nám pán Hrabovský, ktorý vie, o čom hovorí.
Počas približne 45-minútovej cesty na vrchol sa rozprávame o časoch dávno minulých, keď sa ešte na vysielači striedali chlapi na zmeny. „Dnes je to už bezobslužné stredisko. Technika ide dopredu míľovými krokmi a to, čo bolo aktuálne dnes, bude už zajtra zastarané. Kedysi si vysielanie vyžadovalo nepretržitú kontrolu a pohotové reakcie ľudského článku, no najmä odkedy sa v roku 2009 prešlo z analógového na digitálne vysielanie, vysielač si už viac nevyžaduje takú opateru ako kedysi. Chodíme hore na kontroly, robiť rôzne zlepšenia a keď treba niečo opraviť,“ vysvetľuje nám zamestnanec firmy Towercom, ktorá vlastní mnohé slovenské vysielače.
Holá Hoľa
Nedá nám nevšimnúť si početné holé miesta po ťažbe. Aj ikonická hoľa, spomínaná v nejednej národnej piesni a v básňach, potichúčky znáša chamtivosť drevospracujúceho priemyslu. Aj preto veľká časť Národného parku Nízke Tatry vyzerá ako jedno veľké rúbanisko. Michal Hrabovský hovorí, že galibu tu napáchal aj lykožrút. „Vidieť to najmä na jar. Stromy sa za pár týždňov zo zelených vitálnych stromov zmenia na vyschnuté mŕtvoly. Okrem toho tu obrovské škody zanechali aj kalamity.“
Ak niekto ešte aj v dnešnej dobe verí konšpiráciám, že globálne otepľovanie je iba mýtus, nech sa príde pozrieť na Kráľovu hoľu a porozpráva sa s chlapmi, ktorí tu prežili veľkú časť života. Im sa príroda mení pred očami a vedia súčasnú situáciu porovnať s minulosťou. Otepľovanie hrá do karát napríklad spomínanému lykožrútovi, ktorý sa teraz rozširuje rýchlejšie. Teplo však pomaličky mení aj tvár takmer dvetisícmetrového vrchu.
Hoľa podľa slovníka značí plochu vysokých hôr za hranicou stromovej vegetácie, krytú trávnym porastom. Teda oblasť, kde pre drsné podmienky žiadne dreviny nerastú. Práve preto by ste tu notoricky známy strom zelený hľadali márne. O pár desaťročí môže byť všetko úplne inak. „Boli tu pokusy, keď tu na vrchole ľudia z času na čas z recesie zasadili strom, no žiaden sa neujal. Situácia sa však mení a pre teplejšie počasie sa pásmo kosodreviny, ale aj smrekového lesa posúva pomaličky vyššie a vyššie. O pár desaťročí to tu možno bude vyzerať úplne inak.“
Útočisko
Prechádzame okolo posledných stromov po asfaltke, ktorú si pred rokmi dali vybudovať správcovia vysielača. Pomaličky sa presúvame na najdlhší horský hrebeň na Slovensku, vďaka čomu dostala hoľa prezývku strecha Slovenska. V diaľke sa už vynára známy červenobiely stožiar vysielača. Trasu lemujú drevené kolíky, ktoré trčia zo snehu. „Ak fučí či husto sneží, všade je bielo a vy nevidíte, kde ste. Tieto drevá nás v takom prípade navigujú,“ vysvetľuje. Už iba pár minút a parkujeme pred vysielačom.
Zdá sa, že počasie sa s nami zahráva, pretože kým dolu bolo pomerne pekné zimné počasie, nepríjemný severák nám zmrazil úsmev na tvári. Nádherný panoramatický výhľad na biele končiare Vysokých Tatier zakrývajú mraky. Pán Hrabovský nás však vyvedie z omylu.
„Viete, veľa turistov sa na tomto popáli, lebo aj keď je dolu v Šumiaci pekne a teplo, Kráľova hoľa si žije takým vlastným životom a môže tu vládnuť úplne iné počasie. Inokedy sa zasa v priebehu pár minút z ničoho nič priženie pohroma,“ hovorí a dodáva, že to je dôvod, prečo nechávajú vstupnú predsieň do budovy vysielača otvorenú. „Turisti, ale aj skialpinisti by sa inak nemali kde skryť, neraz sa stalo, že sme tu našli schúlených ľudí, ktorým budova vysielača poskytla útočisko."
Technika
Vchádzame do budovy, ktorá dýcha socializmom. „Pôvodný vysielač uviedli do prevádzky v roku 1960 a v 70. rokoch k nemu pristavili novšiu obslužnú budovu. Kedysi tu chlapi chodili na turnusy. Bolo tu naraz aj 10 zamestnancov, ktorí sa striedali po šiestich dňoch s ďalšou zmenou. Tí tu žili cez deň i noc, preto sa tu nachádza aj kuchynka či spoločenská miestnosť. Digitalizácia zmenila režim práce na vysielači v roku 2009."
Michal Hrabovský nás berie aj do srdca budovy – akéhosi technického zázemia celého vysielača. V strede veľkej miestnosti stojí pár zariadení, potrebných na prevádzku vysielania, inak je to tu prázdne. „Kedysi bola celá táto miestnosť zaprataná technikou a vysielali sme pritom iba tri kanály – STV1, STV2 a Slovenský rozhlas. Dnes paradoxne vysielame desiatky staníc a stačí nám na to týchto pár zariadení. Doba sa mení,“ smeje sa Michal spolu s kolegami Jozefom Kormáňošom a Jánom Zelenčíkom.
Pýtame sa, či sa môžeme ísť pozrieť aj priamo do vysielača vysokého 135 metrov, kam vedie aj výťah. „Je tam veľké elektromagnetické žiarenie a pre vaše bezpečie určite nie,“ odpovedá, no zoberie nás aspoň do úzkej chodbičky vedúcej k vysielaču.
„S nadmorskou výškou 1 946 m n. m. to bol najvyššie položený stožiarový vysielač v strednej Európe a v podstate ešte stále je. Na Chopku sa vo výške 2 023 m n. m. nachádza tiež naše zariadenie, nie je to však vysielač v pravom slova zmysle, ale rádioreléová stanica, ktorá je potrebná na plynulý prenos signálu z jednej takejto stanice na druhú, až sa dostane k vysielaču, ako je tento na holi, odkiaľ sa vysiela. Antény, ktoré nie sú na stožiari vidieť, lebo sú ukryté pod laminátovým krytom proti mrazu, sú umiestnené vo výške 120 m, t. j. v nadmorskej výške 2 049 m n. m.“
Vďaka vysokej polohe pokryje vysielač kvalitným signálom štvrť územia Slovenska. Dnes už sa však takto vysoko vysielače nebudujú. „Digitálne vysielanie si to až tak nevyžaduje, vysielače sa stavajú skôr na oveľa nižších vŕškoch, no bližšie pri sebe, aby sa zabezpečila dobrá kvalita signálu,“ prezrádza nám rozdiely.
Komerčné plány
Budova má vlastné elektrické kúrenie a v pivnici nachystaný aj záložný agregát. „Tiež sme sebestační, čo sa týka vody, čerpáme ju z prameňa Hnilca, ktorý vyviera na severnej strane Kráľovej hole. Dokonca máme aj biologickú čistiareň odpadových vôd,“ pýši sa pracovník stanice. Budova je pre svoje potreby sebestačná, no nápor turistov by neuniesla. Kedysi však developeri mali o hoľu záujem. Lanovka, reštaurácie, hotely.... Napokon a asi aj, chvalabohu, z týchto plánov zišlo.
Lúčime sa s našimi dnešnými sprievodcami, ktorí nás vzali aj do útrob známeho vysielača a dolu sa vyberáme peši. Na Kráľovu hoľu by sa vraj rovnako ako na Kriváň mal pozrieť každý Slovák. Ak budete mať šťastie, otvorí sa pod vami jeden z najkrajších panoramatických výhľadov na Slovensku. Strom zelený tam síce nenájdete, ale nádherné zážitky určite.
Katarína Nádaská, etnologička
„Je to vrch, na úpätí ktorého sa kedysi pásli ovce, boli tam salaše a ich obyvatelia, drevorubači a v lesoch sa skrývali zbojníci. Vrch dostal mytologický význam, a to najmä v období romantizmu, keď sa stali personifikáciou kladných vlastností Slovákov. Z tohto obdobia pochádza aj hymnická zľudovená pieseň z oblasti Horehronia - Na kráľovej holi. Je to pieseň o osude Slovákov v priereze dejín, o ich nezlomnosti, viere a vytrvalosti.“
Legendárna láska
S Kráľovou hoľou sa spája množstvo legiend, no azda tá najpôsobivejšia je o veľkej láske vysokotatranského junáka Kriváňa a nízkotatranskej devy Kráľovej hole. Oba vrchy si cez lúče slnka posielali milostné vyznania a túžili sa spojiť tak veľmi, že z veľkej lásky spod každého z nich vytryskol prameň - spod Kráľovej hole Čierny a spod Kriváňa Biely Váh. Rieky si išli navzájom v ústrety, až sa spojili v jedno v rieke Váh.
Mýtická Kráľova hoľa
- Meno dostala vraj podľa uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý tu údajne v roku 1474 poľoval a na vrchole tohto kopca obedoval, o čom mala kedysi svedčiť aj kamenná tabuľa na vrchole s nápisom: „Hic hospitatus est Matthias, Rex Hungariae Anno 1474...“ (Tu bol pohostený Matej, kráľ Uhorska, roku 1474...).
- Vrchol sa spája aj s naším najznámejším zbojníkom Jurajom Jánošíkom, čo však nebolo historicky podložené. Tieto legendy sa však odzrkadlili v piesňach, ale aj v básnickej tvorbe našich spisovateľov.
- Azda najznámejšia z nich je básnická balada Smrť Jánošíkova od Jána Botta, ktorá sa začína veršom: „Horí ohník, horí na Kráľovej holi. Ktože ho nakládol? Dvanásti sokoli. “... Mnohí ľudia práve v spojení Jánošíka s týmto vrchom vidia súvis, prečo je Kráľova hoľa popri Kriváni či Devíne jedným z národných vrchov. Štúrovci tu usporadúvali hromadné výstupy, kráčali po stopách Jánošíkových a kládli tu vatry.
- Hoľu vo svojej tvorbe spomínali Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik či Samo Chalupka vo svojej básni Kráľohoľská: „Na Kráľovej holi jasná vatra svieti, okolo tej vatry dvanásť hôrnych detí...“
- Kráľova hoľa je prameniskom najväčších slovenských riek Hnilec, Hornád, Hron a Čierny Váh.
- Vrchol je najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier a má najdlhší horský hrebeň na Slovensku.
- Dá sa naň dostať viacerými cestami zo všetkých svetových strán – z Telgártu, z cestnej križovatky Pusté Pole, zo Spišského Bystrého, z Liptovskej Tepličky.
- Pod vrcholom mala počas 2. svetovej vojny partizánska brigáda Jánošík zemľanky a sklady a cez hoľu prechádzali v jeseni a v zime rokov 1944 a 1945 viaceré partizánske jednotky.
Kráľová hoľa
- Výška stožiara: 135m
- Nadmorská výška: 1946m
- Typ stožiara: oceľová monorúra
- Funkcia objektu: DVB-T vysielač veľkého výkonu a rozhlasový vysielač
