Jakuba (18) zvony fascinovali odmalička. „Tešil som sa, keď začnú zvoniť kostolné zvony, ktoré majú taký špecifický zvuk, že sa k ničomu nedajú prirovnať,“ prezradil piatak na košickom konzervatóriu, ktorý študuje hru na akordeóne. Do toho, aby vyrobil prvý zvon, vložil veľa úsilia.
„Trvalo mi dva roky, kým som metódou pokus - omyl dospel do štádia, že sa mi podarilo odliať kvalitný zvon s požadovaným zvukom,“ spomína. Odliať zvon je podľa neho kumšt. S prípravami to môže trvať aj dva mesiace. Všetko sa začína rysovaním a končí sa vypaľovaním v peci. Nadaný východniar zvony vyrába doma v dielni a na dvore. Podľa neho treba myslieť aj na to, že zvon je bicí hudobný nástroj a neobsahuje len jeden tón, ale celé spektrum vrátane takmer nepočuteľnej sústavy alikvotných tónov.
Tínedžer už odlial desiatky zvonov od najmenšieho s priemerom 14 cm a hmotnosťou 14 kg až po najväčší, vážiaci 40 kg, ktorý mal priemer 41 cm. Smerovali do zbierok umeleckých predmetov ako spomienka pre novomanželov, alebo boli využité ako výzdoba do altánkov. A najväčší sen? „Odliať zvony do kostola, aby po mne na svete niečo zostalo,“ dodáva.
Postup výroby:
1. Narysuje sa profil zvona vrátane tónu
2. Z plechu sa vyrobia šablóny
3. Zvon sa formuje z hliny
4. Po ňom sa spraví falošný zvon ako model budúceho kúska
5. Dotvorí sa plášť, vypáli sa forma a rozdelí na jadro a plášť
6. Falošný zvon sa odstráni a medzi jadro a plášť sa odlieva zvon (zvyčajne z bronzu), ktorý sa roztaví pri teplote 1 200 stupňov.