Zapríčinili to koaliční poslanci, ktorí po politickom divadle nezvolili ani jediného náhradníka spomedzi 38 uchádzačov a musia tak opäť voliť. V utorok bol posledný deň podávania prihlášok. Napokon túto možnosť využilo 30 kandidátov, čo je o 8 menej ako pri prvom pokuse.
Od poslednej voľby ústavných sudcov uplynulo 2 a pol týždňa. Koalícia v zložení Smer, SNS a Most-Híd sa nedohodla ani na jednom kandidátovi a nezhodla sa ani v tom, či má byť voľba tajná, alebo verejná. Kým Most a SNS presadzovali transparentnú voľbu pre podozrenie, že Smer sa spolčuje s fašistami, najsilnejšia vládna strana bola vyslovene proti.
Keď poslanci v parlamente napriek jej nesúhlasu schválili verejnú voľbu, poslanci za Smer z trucu vhadzovali do urny prázdne neplatné volebné lístky. „Zmenu voľby na verejnú vnímame ako návrat pred rok 1989. Ústavný sudca má byť nezávislý, a preto nemá vedieť, kto ho volil,“ vysvetlil hovorca Smeru správanie svojich poslancov.
Najväčšiu polemiku vyvolávala kandidatúra Roberta Fica, ktorý podľa viacerých členov ústavnoprávneho výboru nesplnil podmienky povinnej 15-ročnej praxe. Predseda Smeru sa snažil dokázať svoju kvalifikovanosť potvrdeniami o pedagogickej činnosti aj novinovými výstrižkami. Nakoniec sa v deň voľby sám vzdal a vyhlásil, že opätovne nebude kandidovať.
Nebol jediný, kto stratil ambíciu stať sa ústavným sudcom. Po neúspešnej voľbe stratil záujem jeden z najhorúcejších kandidátov na tento post - poslanec za Most Peter Kresák, na ktorého tesne pred voľbou vytiahol Igor Matovič (OĽaNO) podozrenia z vedomej spolupráce s ŠtB. „Dôvodom nie sú útoky na moju osobu vychádzajúce z nepravdivých informácií, ale znechutenie z politizácie výberu kandidátov na túto významnú funkciu,“ vysvetlil Kresák, prečo nechce opätovne kandidovať.
Kto chce byť sudca
Politizácia volebného aktu však odradila viacerých. Do druhej voľby sa prihlásilo 25 z tých, ktorí absolvovali prvé kolo. „Veľká škoda pre Ústavný súd je rozhodnutie môjho dlhoročného kolegu pána Drgonca opätovne nekandidovať,“ odpovedal Kresák na otázku, kto by podľa neho nemal v druhom kole chýbať. Naopak, predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová či bývalý predseda Siete Radoslav Procházka opätovnou kandidatúrou nepohrdli.
Na prihlásenie čo najväčšieho množstva uchádzačov apeloval aj prezident Andrej Kiska: „Rozumiem, že nezodpovedné divadlo, ktoré vládna väčšina predviedla pri prvej voľbe, môže mnoho serióznych kandidátov odradiť. O to viac však Slovensko potrebuje, aby sa opäť prihlásili kvalitní kandidáti a kandidátky. Rozumiem znechuteniu, rozumiem nedôvere, ktorú priebeh voľby vyvolal. Ale slušní ľudia sa nesmú Slovenska vzdať. Nesmú sa dať odradiť hrubosťou, nezodpovednosťou ani nespravodlivosťou.“ Most Bélu Bugára hovorí, že pristúpia ku koaličným rozhovorom.
„Strana Most-Híd by bola rada, keby k rokovaniam aj k samotnej voľbe by aj ďalšie dve koaličné strany pristupovali rovnako konštruktívne a zodpovedne,“ povedala hovorkyňa Klára Debnár.
Isté je, že verejná voľba už nie je pre Danka s Bugárom prioritou a sú ochotní v tejto téme Smeru ustúpiť. „Druhá voľba by mala byť tajná, keď verejná nebola úspešná,“ povedal Danko a podobnú rétoriku zvolil aj šéf Mosta. „Ak sa dohodneme na menách ústavných sudcov, tak je jedno, či budeme hlasovať verejne, alebo tajne,“ vyhlásil Bugár.
Nová voľba kandidátov na ústavných sudcov sa uskutoční na schôdzi parlamentu, ktorá sa začne 26. marca, minimálne dovtedy bude najdôležitejšia ústavná inštitúcia fungovať v obmedzenom režime s jediným funkčným senátom a nebude môcť rozhodovať v najdôležitejších prípadoch.
Ako vyzerá Ústavná kríza
Ústavný súd má za zvyčajných okolností 13 členov. V súčasnosti sú to však len 4 sudcovia, ktorí rozhodujú v jednom senáte. Nefungujú ďalšie tri senáty a ani plénum súdu, ktoré rozhoduje napríklad o platnosti volieb.
Skončilo: 9 sudcov
Spolu: 13 sudcov
Potrebný počet na fungovanie súdu: 7 sudcov
Zostali: 4 sudcovia
Najväščie otázniky okolo voľby:
1. Bude tajná alebo verejná?
SNS aj Most sa po obštrukcii už vyjadrujú, že budú aj za tajnú voľbu. V koalícii sa však musia vopred dohodnúť na menách kandidátov.
2. Vyberie sa potrebný počet kandidátov?
Parlament má zvoliť 18 mien sudcov a dať na výber prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Ten by mal z nich vybrať 9 sudcov. Je pravdepodobné, že poslanci nezvolia všetkých a voľba sa bude zas opakovať.
3. Stihne o kandidátoch rozhodnúť ešte Andrej Kiska?
V prípade novej voľby by už určite rozhodoval nový prezident. Ak koalícia zvolí sudcov teraz, tak byo nich mal rozhodnúť Kiska.
