Okrem zníženia daní pre firmy na 15 % je to aj o polovicu nižšia daň na potraviny. Podľa návrhu, ktorý chce predložiť do Národnej rady, pôjde o 10 %. Danko s nápadom prišiel napriek tomu, že nemá sľúbenú podporu v koalícii, no niektoré opozičné strany avizujú, že ho môžu podporiť. Ako by to zmenilo ceny potravín na Slovensku?
Danko tvrdí, že starý systém koaličných rád už nefunguje, preto ukázal päť svojich návrhov, ktoré dá na rokovanie parlamentu bez dohody so svojimi vládnymi partnermi. Doteraz sa pritom o prijímaných zákonoch rokovalo vopred a až potom to schvaľovali poslanci v parlamente.
Medzi takýmito návrhmi tak je po novom zníženie daní pre firmy na 15 %, zrušenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov, ale aj zníženie DPH na potraviny na 10 %. „Sme zvedaví, či prvýkrát za 30 rokov od revolúcie začnú ceny potravín pri takejto DPH konečne klesať,“ hovoril Danko. Tento nápad prijali pozitívne aj niektorí ekonómovia.
,,Parlament ešte v roku 2011 prijal záväzok na opätovné zníženie sadzby DPH na 19 % po znížení schodku verejných financií. Doteraz sa tak nestalo, zavedenie 10 % sadzby DPH je tak čiastočnou náplasťou na nesplnený sľub. Zavedenie jednotnej sadzby na potraviny by výrazne zjednodušilo účtovný život obchodníkov a nižšie náklady občanom na potraviny,“ hovorí analytik Martin Vlachynský z INESS. Pripomína však, že návrh predložili v čase, keď sa preukázalo, že zavedenie Dankovho odvodu reťazcov zvýšilo ceny potravín. „Nižšia DPH má šancu tento rast spomaliť, prípadne zvrátiť. Pri nedávnom zavedení 10 % DPH na vybrané potraviny obchodníci merateľne znížili ceny, preto SNS sa pýta zbytočne, pokles cien sa už v minulosti odohral,“ dodal Vlachynský.
Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko odhaduje, že po výpadku príjmov štátu z daní pre firmy a z potravín by rozpočet prišiel o 1,35 miliardy eur. Celý rozpočet SR pritom ráta s príjmami viac ako 16 miliárd eur. Vláda by tak podľa neho mala predstaviť opatrenia, ktoré budú tieto náklady kompenzovať, inak bude problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií.
Danko však hovorí, že rozpočet pri nižšej dani pre firmy o žiadne zdroje nepríde. „Pán Šramko si vycucal z prsta čísla a verím, že keď budú dane nižšie, výber bude vyšší,“ oponuje šéf SNS. Nesúhlasí s ním ministerstvo financií. „Na prvý pohľad by prijatie takýchto návrhov znamenalo opustenie cieľa vyrovnaného hospodárenia, čo je jeden z bodov Programového vyhlásenia vlády,“ tvrdia z rezortu Petra Kažimíra.
Hlavný analytik ČSOB Marek Gábriš však vysvetľuje, že rozpočet by skutočne prišiel o časť príjmov. „V každom prípade treba počítať s potrebou takýto výpadok niečím nahradiť,“ hovorí Gábriš. Otázna je podpora takéhoto návrhu v parlamente. Smer aj Most odpovedajú, že o tom budú rokovať. Možná je podpora v opozícii, ktorej hlasovanie s SNS by však znamenalo porušenie koaličnej zmluvy, na ktorú sa rád odvoláva práve Danko.
„Za vlád politickej strany Smer-SD neúnosne narástlo daňovo-odvodové zaťaženie. Konečne sa však na pôde vládnej koalície otvára otázka jeho zníženia. To je dobré východisko, hoci si jasne uvedomujeme, v akom politickom marazme SNS a jej predsedu Danka sa tieto nápady zrodili,“ povedal šéf SaS Richard Sulík.
Pripomína, že podľa nich ide o reakciu na zvyšovanie cien potravín po Dankovom zavedení osobitného odvodu pre obchodné reťazce. Eduard Heger z OĽaNO prízvukuje, že sú zástancami jednoduchého daňového systému. „Preto je plošná daň, samozrejme, lepšia ako akékoľvek výnimky, ktoré už sú zavedené. Na druhej strane zo skúseností a dát vieme, že akékoľvek zníženie DPH na potraviny v minulosti v konečnom dôsledku neznamenalo aj zníženie cien,“ skonštatoval Heger.
Ceny by klesli asi o 4 %
Som zástancom filozofie, že DPH by mala byť rovnaká na všetky potraviny a nielen znížená na vybrané. V súčasnosti však takýto nápad považujem za populistický, keďže sa blížia voľby a znie to veľmi ľúbivo. Zníženie DPH na 10 % pri ideálnom stave by znamenalo pokles cien o 7 až 8,5 %. Reálne však by mohol byť spotrebiteľ rád, ak by sa ceny znížili o 3 až 4 %.
Pätinu míňame na potraviny
Nákupy potravín a nealkoholických nápojov nám ukrajujú z našich rodinných rozpočtov takmer pätinu. Patríme tak medzi krajiny, ktorých podiel potravín na celkových výdavkoch domácností je pomerne výrazný. Priemer v EÚ je totiž na úrovni asi 12 %. Najviac ukrajuje nákup potravín z rodinných rozpočtov obyvateľom Košického kraja (22 %).
Obchody sú za zníženie
Martin Krajčovič, predseda SAMO
Zníženie DPH na potraviny je jedno z opatrení, o ktorom dlhodobo hovoríme a ktoré by mohlo prispieť k poklesu nákupnej turistiky do okolitých krajín. Obchodné reťazce združené v SAMO férovo premietli posledné zníženie DPH na vybrané potraviny do cien, dokonca uvádzali dvojitú sadzbu aj nad rámec zákona.
Aktuálna DPH na potraviny v okolitých krajinách
Slovensko: 10 % na vybrané druhy potravín, 20 % celková DPH
Česko: 15 % na takmer všetky druhy potravín, 21 % celková DPH
Maďarsko: 18 % na vybrané druhy potravín, 27 % celková DPH
Rakúsko: 10 % na vybrané druhy potravín, 20 % celková DPH
Poľsko: 5 %, 8 % alebo 23 % - odstupňované podľa druhu potravín
