Od tej osudovej chvíle zúfalo túži nájsť biologickú matku. Vie len to, že bola Slovenka a porodila ju veľmi mladá, keď mala 27 rokov. „Nevedela by som spávať, keby som pre to neurobila všetko,“ vraví Danuše.
Na koho sa podobám?
Po nečakanom odhalení jej odrazu veľa vecí dáva zmysel. „Narodila som sa v Náchode, bývali sme v Broumove, ale len rok. Potom sme sa presťahovali do Svitáv, údajne pre oteckove nezhody v práci. Až teraz som zistila, že to bolo kvôli ľuďom, ktorí boli zlí. Keď som plakala v kočíku, tak maminke vraveli, že preto, lebo mi chýba vlastná mama a podobne,“ krúti hlavou Danuše.
Po celý život ju trápilo len malé podozrenie. „Rodičia aj všetci príbuzní ma mali veľmi radi a opatrovali ma ako v bavlnke. Len som nikdy nemala súrodencov a mnohí si ma doberali, že ma moji rodičia ukradli, pretože mám tmavé oči a vlasy. Keď som sa pýtala, na koho sa vlastne podobám, odpovedali, že na deda, ktorý už nežil,“ opisuje Danuše.
Matka je Slovenka
Aj keď má Danuša milujúceho manžela a dve dospelé dcéry, zúfalo túži nájsť biologickú matku alebo aspoň príbuzných. „Môj adoptívny otecko už zomrel. Aj keď som mala najúžasnejších rodičov na svete, niečo mi stále hovorí, že ju musím nájsť, tak to cítim,“ objasňuje. Vie o nej len to, že v Česku nemala trvalý pobyt.
„Keď ma porodila, mala len 27 rokov, možno aj to bol dôvod, prečo sa ma vzdala. Volala som sa Miroslava Sudinová, meno mi po roku zmenili na Danuše a priezvisko som dostala po adoptívnej maminke - Chaloupková,“ vysvetľuje žena, ktorá zo všetkého najviac túži nájsť pokrvné príbuzné. „Neviem, možno to je šialené, ale možno mám niekde vytúženého brata alebo sestru, ktorých musím nájsť,“ uzavrie s nádejou v hlase Danuše.
Toto viem o mame
- Volá sa Helena Sudinová.
- Narodila sa 1. 1. 1940 v Sládkovičove.
- Mala tam trvalý pobyt.
- Porodila ma, keď mala 27 rokov.
- Pracovala v Náchode v hoteli Itálie ako chyžná.
