Ťažko chorá dôchodkyňa je od roku 1970 na polovičnom invalidnom dôchodku a od svojich 54 rokov je na riadnom dôchodku. Napriek tomu ju zdravotná poisťovňa posiela pracovať, aby mala nárok na prístroj, bez ktorého nedokáže prežiť. Neľudskosť a byrokracia sa v tomto prípade vyšplhali až na vrchol.
Anna žije v Betlanovciach (okr. Spišská Nová Ves). V roku 1969 prežila ťažkú rodinnú tragédiu a odvtedy žila s oslabeným zdravím s troma deťmi. Všetky sú dnes v zahraničí a ona sa až donedávna starala o seba a aj o dom. Dokázala to napriek tomu, že má až 4. štádium obštrukčnej choroby pľúc. To znamená, že nedokáže prežiť bez pomoci prístrojov. „Musím dýchať cez hadičky, lebo moje pľúca nestačia naberať kyslík. Niektoré dni musím byť s hadičkami aj celý deň,“ vraví Anna.
Dusím sa zo strachu
Jej život pripomína lotériu o prežitie. „Môj prístroj je napojený na elektrinu, no v našej dedine veľmi často vypadáva prúd. Viete, čo to pre mňa znamená, keď odrazu v noci vypadne prúd a neviem, ako dlho to bude trvať?! Už len z toho strachu sa začnem dusiť. Minulý rok to bolo až 22-krát, čo v dedine vypadol prúd. V poisťovni mi povedali, že si mám zavolať záchranku,“ hovorí s plačom ťažko chorá Anna. V najväčšej núdzi si objedná taxík a vezme so sebou špeciálny kyslíkový sprej pre športovcov, ktorý jej vydrží jednu cestu. Taxík ju stojí do 20 € a 26 € zaplatí za sprej. Keďže si ani náhodou nemôže dovoliť takýto luxus, požiadala zdravotnú poisťovňu o mobilný dýchací prístroj.
Na prístroj nemá nárok
Už pri tejto myšlienke ju odborná lekárka upozornila, že zrejme neuspeje. „Ale odpoveď z poisťovne ma zarazila. Odpísali mi, že takýto prístroj dávajú len ľuďom, ktorí pracujú. Takže mám sa zamestnať aspoň na 2 hodiny denne a budem mať nárok na mobilný prístroj, ktorý stojí od 1 200 do 1 500 €. Čo mám urobiť? Môj dôchodok je 231 €, toľko peňazí som pokope nevidela,“ plače zúfalá dôchodkyňa.
Na obecnej stránke Betlanoviec je hneď prvá informácia o ďalšej odstávke elektriny v marci. „Elektrárne mi volajú, keď má prísť k plánovanej odstávke, no keď príde porucha, tak sa to dozviem až vtedy, keď mi nejde dýchanie. A to si naozaj mám zakaždým volať záchranku? Nie je jednoduchšie, keby mi poisťovňa zapožičala mobilný dýchací prístroj, s ktorým by som vedela žiť? Alebo na živote starých a chorých už vôbec nikomu nezáleží?“ lúči sa s otázkou v očiach nešťastná Anna.
Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP)
Je to ochorenie, ktoré trvalo obmedzuje prietok vzduchu. Spoločným znakom je pomaly postupujúca, nezvratná obštrukcia so spomalením vyprázdňovaním pľúc. Život pacientov s ťažkou CHOCHP predlžuje oxygenoterapia - liečba kyslíkom najmenej 15 hodín denne. Štvrté štádium je stav, keď pacient využíva kapacitu pľúc ani nie na 10 % a oxygenoterapia je nevyhnutná.
Nespĺňa podmienky
Jana Martanovičová, hovorkyňa VšZP
Poistenka nespĺňa podmienku platného Odborného usmernenia MZ SR. Prenosný kyslíkový koncentrátor z prostriedkov verejného zdravotného poistenia je poskytovaný v prípade, že poistenec je v trvalom pracovnom pomere.Hoci poistenka disponuje stacionárnym kyslíkovým koncentrátorom, neinhaluje kyslík 24 hodín denne. Minimálne po dobu 6 hodín je od kyslíkového koncentrátora odpojená.
