Hoci mal len jeden rok, do papierov mu napísali, že je mentálne retardovaný. Po tom, ako zametal chodníky či fúkal sklo, si začal zarábať ako prevádzkar a inšpicient v košickom Divadle Romathan. Postupne sa vypracoval na tanečníka, no po brutálnej bitke skinheadov a problémoch zamestnať sa rozhodol sa opustiť Slovensko. Dnes je francúzskym občanom a tanečníkom, jeho žena je lekárka, má syna a pôvodné meno si nechal už len ako umelecké. Zo Slováka Juraja Pleška je Francúz Romain Coppet.
Juraj, dnes už Romain, má na detstvo a mladosť desivé spomienky. Rodičov nikdy nepoznal, vyrastal v detskom domove v Ratkove na východe Slovenska, a keďže ho v papieroch evidovali ako mentálne retardovaného, navštevoval osobitnú učňovskú školu v Ladcoch. V 17 rokoch ho z Výchovného ústavu Chalmová poslali rovno na ulicu.
„Keď vypustíte z klietky vtáka, vráti sa k vám. Pre mňa sa však brány detského domova zavreli a už som sa tam vrátiť nemohol. A tak som nemal ani peniaze, ani rodinu a priznám sa, že som rozmýšľal aj o samovražde.“ Neskôr sa zamestnal ako záhradník, sklár, pracoval aj lopatou na výkopových stavebných prácach.
Jeho kariéra sa začala rodiť v divadle Romathan v Košiciach. Hoci na začiatku v ňom pracoval ako inšpicient, neskôr vyhral konkurz na tanečníka. „Pracoval som šestnásť hodín denne, osem hodín za peniaze a osem zadarmo.“
Útek zo Slovenska
Romain sa roztancoval po divadlách vo Zvolene, v Košiciach i v Banskej Bystrici. Práve v Košiciach zažil osudné stretnutie s tanečníkom a choreografom Pétiaom Lourtchenkom, ktorý prišiel robiť predstavenie Cigáni idú do neba. „Bol som z neho unesený. V roku 1998 ma vzal na mesiac na stáž, zaplatili mi ju francúzski herci. Francúzsko ma očarilo, umelci tam pracujú od desiatej hodiny dopoludnia do tretej hodiny nadránom, vyspia sa 6 hodín a znovu pokračujú,“ spomína.
Po návrate chcel znovu pracovať v Banskej Bystrici. „Riaditeľ mi napísal, že konkurz som vyhral, ale že ma z politických dôvodov nesmú zobrať. Chápete? Smiešne, aké politické, už bola demokracia,“ rozčúli sa ešte aj dnes. Po nepochopiteľnom odmietnutí ho na ulici prepadli skinheadi, rozbili mu hlavu a on sa ocitol na pokraji smrti, bez práce, bez prístrešku, porozumenia a rodiny.
A tak s topánkami, ktoré mu kúpil Pétia Lourtchenko, odišiel do Francúzska. Zlom v jeho kariére nastal, keď z 280 tanečníkov v reality show na pláži porazil profesionálnych tanečníkov a baletných umelcov. „Skončil som druhý a to bol ten raketový štart, páčil som sa ľuďom!“ spomína.
Francúzske občianstvo
V roku 2005 dostal Juraj z francúzskeho ministerstva vnútra príkaz, aby som do 48 hodín opustil Francúzsko. „Mal som už dosť ponižovania a utláčania, povedal som si, že nebudem trpieť za to, že som sa narodil ako Róm. Talent nerozdáva prezident, ale Boh!“ Jeho príbeh sa dostal až k prezidentovi Jacquesovi Chiracovi a ten mu pomohol.
Dostal desaťročné povolenie na pobyt a dnes už má aj francúzske štátne občianstvo. Svoj príbeh pretavil do knihy Zlomená duša a osobne ju odovzdal francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi, a takisto ju poslal do Veľkej Británie kráľovnej Alžbete. Vo Francúzsku napokon spoznal aj svoju manželku, doktorku Anabelle: „Robil som tanečné predstavenie pre televíziu a ona sedela v publiku. Vymenili sme si čísla, neveril som, že mi zavolá, pretože nie je Rómka a je lekárka,“ hovorí Romain.
S Anabelle sa zosobášili na Vianoce v roku 2011 a majú jedného syna. „Je to tragikomické, že na Slovensku zo mňa urobili mentálne retardovaného, ale možno tie slzy, ktoré som tu vyronil, ma nakoniec hnali vpred. Snažím sa teraz pomôcť aj ostatným Rómom, učím ich, že sa majú vzdelávať, nielen tancovať. Svet potrebuje aj rómskych učiteľov alebo sociálnych pracovníkov, nielen tanečníkov.“ dodáva Romain, ktorého Nadácia Cultures de Europe pomáha nielen Rómom, ale aj ľuďom iných rás, nadácia učí rómsky aj slovenský jazyk.
So sestrou po 40 rokoch
Svoju pokrvnú rodinu nikdy nepoznal, matne si pamätal iba na svoju sestru Natašu (46), ktorá mala šesť rokov, keď súrodencov v detskom domove rozdelili. Nataša Demeová má šesť detí a pracuje v Zariadení sociálnych služieb v Dolnom Kubíne, kde sa stará o starých ľudí. Po večeroch pracuje ako upratovačka. Stretnutie so sestrou po 40 rokoch bolo plné sĺz.
„Ona je jediný človek, čo ma pozná odmala, roztopila moje ľadové srdce, ktoré som si vytvoril vo svete, kde som sa musel prebíjať iba sám. Mám hrejivý pocit na duši a cítim blízkosť,“ objíma Natašu a obaja spolu plačú. „Vedela som, ako sa volá a zatúžila som sa s ním stretnúť, je to môj brat a naposledy sme sa videli, keď som mala iba šesť rokov. Som šťastná, že ho vidím, je to pre mňa úžasný zážitok. Rodina je najviac,“ hovorí Nataša.
Najdôležitejšie miľníky
1998 - odchod do Francúzska
2000 - vyhral medzinárodný konkurz mladých básnikov
2011 - skončil druhý v súťaži v reality show Plážový tanec spomedzi 280 tanečníkov
2015 - vydáva knihu Zlomená duša
2016 - premiéra muzikálu Čarovné topánky
