Vzniknú tak rozsiahle oblasti bez ťažby dreva a výstavba nových rekreačných prvkov sa koncentruje len do najnavštevovanejších miest. Rozhodli o tom bratislavskí mestskí poslanci, ktorí na svojom štvrtkovom rokovaní schválili návrh zonácie mestských lesov.
Do zóny intenzívnej rekreácie majú patriť najnavštevovanejšie miesta ako Partizánska lúka, Kamzík, Horáreň Krasňany či Kačín. Okrem existujúcich atrakcií pre návštevníkov tam bude možné budovať aj nové rekreačné prvky, ako sú detské ihriská, altánky či promenádne chodníky pri rybníkoch. Druhá - zóna rekreácie, ochrany prírody a lesného hospodárstva má byť podľa mesta pokojnejšia. Vrátane limitovanej ťažby dreva, ktorá však nemá slúžiť na zisk, ale na postupnú premenu kedysi hospodárskych monokultúrnych lesov na lesy rekreačné.
"Zvyšok, až 54 percent, bude tvoriť tretia zóna - zóna pokoja, kde už bola ukončená premena lesov na stabilné, vekovo a druhovo pestré lesy. Rekreáciu a šport tak budú v tejto zóne môcť návštevníci absolvovať bez ťažby dreva, rušivého pohybu áut a stavebnej činnosti, a to na viac ako polovici územia lesoparku. Práve o túto formu autentickej prírody je zo strany obyvateľov čoraz väčší záujem," vysvetľuje samospráva. Počíta sa s vytvorením zón pokoja Železná studienka – Koliba, Železná studienka – Kačín, Drieňovec, Pavleškovica, Vlčí vrch, Chlmec – Krasňany, Vydrica a Vajnorská dolina. Mestský poslanec a starosta bratislavskej Vrakune Martin Kuruc navrhol, aby do budúcna vznikla aj koncepcia rozvoja poľovníctva a jeho podmienok v Bratislave i jej blízkom okolí. V diskusii sa s tým stotožnili aj iní poslanci i primátor hlavného mesta Matúš Vallo.
V materiáli venovanej zonácii mestských lesov v Bratislave samospráva avizuje, že existuje idea rozšírenia územia bratislavského lesoparku, a to minimálne do jeho pôvodných hraníc z roku 1973. Teda od Bratislavy až po Stupavu, Borinku, Lozorno a Svätý Jur vrátane lesov na území Devínskych Karpát a lužných lesov na oboch brehoch rieky Dunaj. Vytvoriť sa tak má celistvý Bratislavský lesný park s jednotnou správou a prioritou rekreačnej a prírodno-ochrannej funkcie, a to bez ohľadu na vlastnícke či užívateľské vzťahy. Návrh sa má v tomto roku podrobnejšie rozpracovať a prerokovať so spolupracujúcimi subjektmi.
Bratislava zároveň spracúva podklady na začatie odbornej diskusie k myšlienke vytvorenia národného parku v Malých Karpatoch. Samospráva už má aj pracovný návrh priestorového vymedzenia parku, ktorý by zahŕňal najhodnotnejšie lokality v rámci existujúcej Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty. Priznáva však, že ide o prvý ideový zámer, o ktorom je nutné ešte veľa diskutovať a zvažovať možné prínosy a riziká.
