Príbeh talianskej profesorky Sofie Corradiovej pozná na Slovensku zrejme málokto. Aj ona však stojí za zrodom vzdelávacieho európskeho programu, vďaka ktorému mohlo v Európskej únii získať aj zahraničné vzdelanie už viac ako deväť miliónov študentov, učňov a dobrovoľníkov, vrátane vyše stotisíc Sloveniek a Slovákov.
Všetko sa začalo koncom päťdesiatych rokov, kedy sa 20-ročnej talianskej študentke podarilo vybaviť pobyt na prestížnej americkej Kolumbijskej univerzite, kde dokončila štúdium práva. Po návrate domov jej však materská škola titul odmietla uznať a posledný ročník musela v Ríme na vlastné náklady opakovať. Táto skúsenosť ju viedla k dlhoročnej snahe presadiť systém výmenných študijných pobytov, ktoré sa napokon v roku 1987 naozaj rozbehli a dnes ich poznáme ako program Erasmus+.
Sklenený strop
Aj tento silný príbeh zaradila Európska komisia pri príležitosti dnešného MDŽ do seriálu o ženách, ktoré pomohli formovať Európu. Okrem nej sa v seriáli, ktorý môžete nájsť na sociálnych sieťach aj pod hastagom #EUWomen, môžete zoznámiť aj s príbehmi ďalších mimoriadnych žien. Napríklad právničky a političky Simone Veil, ktorá prežila Osvienčim, neskôr bojovala za práva žien ako francúzska ministerka zdravotníctva a v roku 1979 sa stala prvou ženskou predsedníčkou Európskeho parlamentu.
Aj vďaka jej príkladu sa v europarlamente presadzuje čoraz viac žien a dnes ich podiel presahuje 36%. Tretinu tvoria ženy aj v Európskej komisii. Práve dnes, počas Medzinárodného dňa žien, si však musíme povedať, že s týmto stavom stále nemôžeme byť celkom spokojní.
Na Slovensku je situácia ešte o čosi horšia. Kým po sérii vlaňajších výmen dnes v našej vláde sedí tiež tretina žien, v parlamentne je ich iba 20 percent. Ako ukazuje najnovšia správa európskeho štatistického úradu Eurostat, optimálna nie je situácia ani v súkromnej sfére. Podiel žien v manažérskych pozíciách dosahuje u nás 40 percent, v predstavenstvách najväčších spoločností je to však iba necelá štvrtina.
Dva mesiace zadarmo
Problémom zostávajú aj nižšia zamestnanosť žien a platové rozdiely. Hoci situácia sa pomaly zlepšuje, ženy v EÚ stále zarábajú v priemere o 16 percent menej než muži, pričom na Slovensku je tento rozdiel ešte o čosi vyšší. Prirovnať sa to dá k tomu, akoby slovenské ženy oproti mužom pracovali prvé dva mesiace v roku zadarmo a začali dostávať svoj plat až v marci. Aj z tohto dôvodu sú ženy ohrozenejšie chudobou.
Európska komisia preto témam rodovej rovnosti venuje veľkú pozornosť a prichádza s množstvom iniciatív od vytvárania rovnakých podmienok na pracoviskách pre obe pohlavia, cez podporu flexibilného pracovného času, až po zvyšovanie kapacít v jasliach a škôlkach. Výsledky týchto opatrení sa už postupne prejavujú.
Niečo však máme v rukách hneď aj my sami. Už 25. mája si napríklad budeme voliť na Slovensku nových zástupcov do Európskeho parlamentu. Čo myslíte, bude aj po májových voľbách pomer slovenských poslankýň a poslancov v europarlamente jedna ku trom?
Ladislav Miko, Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
