Najväčší nárast popularity zaznamenala v čase, keď sa v jej prospech vzdal protikandidát Robert Mistrík (52). V rozhovore pre Nový Čas hovorí, ako si predstavuje svoje pôsobenie na čele republiky.
Trúfate si získať podobne vysoké percentá, ako vám prisudzovali posledné prieskumy?
Úprimne povedané netuším, ako sa to vyvinie. Posledné čísla boli tie, ktoré hovorili o podpore vyše päťdesiatich percent. Je to šok takéto veľké číslo, ale počas tých dvoch týždňov sa môže udiať čokoľvek. Aj v rámci antikampane, takže si netrúfam odhadnúť, ako to bude vo výsledku.
Ten nárast podpory bol prekvapivý aj pre sociológov či politológov. Čím si to vy vysvetľujete?
Mám perfektný tím ľudí a to, čo zrejme pomohlo je, že sa téma prezidentských volieb stala celospoločenskou témou, a teda sa aj zvýšili príležitosti debatovať s kandidátmi alebo individuálne s ľuďmi. Myslím si, že to úzko súvisí s tým, že voliči mali možnosť počuť nás, vidieť nás a predpokladám, že to mohlo pomôcť.
Pred rokom sa z niektorých strán ozývalo, že idete do volieb, aby ste uhrali aspoň nejaký slušný výsledok a popri tom spropagujete stranu Progresívne Slovensko. Boli tie zámery pôvodne iné ako ten samotný prezidentský post?
Určite nie. Od začiatku, keď táto otázka padla, a chápem, že má logiku, som vysvetľovala, že by som si sama sebe neodpustila, ak by som bola bilbordom akejkoľvek strany. Pretože to beriem ako vážnu vec, v istom zmysle aj náročnú, a neviem si predstaviť, že by som to robila iba na pol plynu, že vyskúšame a uvidíme. Keď sa do niečoho pustím, tak to myslím naozaj vážne.
V súčasnosti ste členkou strany. Ako zabezpečíte nadstraníckosť v Prezidentskom paláci?
Určite by som sa vzdala členstva v strane. Považujem to za symbolický krok, pretože prezident má byť prezident všetkých občanov. Ja osobne sa považujem za nezávislého človeka, aj pri kampani, keď neodpovedám podľa marketingových príručiek, ale podľa toho, čo považujem za správne.
Mnohí vás porovnávajú s Ivetou Radičovou, ktorá nevyhrala v roku 2009. S ňou ste sa radili, ako postupovať?
Rozprávala som sa s ňou v júni, v začiatkoch kampane, pretože si ju vážim a zaujímal ma jej názor. Každá z nás reprezentujeme iné témy, no hodnotovo sme si určite veľmi blízke. Ten rozhovor bol príjemný a povzbudzujúci. Rozprávala mi veľa o kampani, ako to prebiehalo v čase, keď ona kandidovala, takže to bola skôr inšpirácia pre moju cestu.
Niektorí doposiaľ špekulujú o tom, čo bolo za vzdaním sa kandidatúry Roberta Mistríka vo váš prospech. Argumentujú aj tým, že do kampane vložil státisíce eur, ktoré by predsa len tak nezahodil. Dostal za to niečo?
Ja som sa to dozvedela v ten deň, keď sme to spoločne oznámili na tlačovej konferencii. Bola to pre mňa šokujúca a nová informácia. Mala som informácie, že tie prieskumy dopadnú tak, že som sa posunula na prvé miesto, takže v tomto kontexte som vedela, že on tieto dáta tiež má.
Bolo to pre mňa napriek tomu prekvapenie. Pokiaľ ide o nejakú dohodu, podmienenie, tak nič také neexistuje. Nič také ani len nenaznačil. Sám otvorene povedal, že od toho nič neočakáva a nie sú s tým spojené žiadne ďalšie dohody.
Partnera Petra Konečného ste zverejnili len nedávno. Prečo?
Tie otázky médií alebo rôznych konšpiračných indivíduí na moje súkromie boli v podstate od samého začiatku. Aj keď som bola v zákryte, dlhodobo na nejakom piatom mieste, tak som nepovažovala s tou perspektívou, v ktorej som sa v tom čase nachádzala, za nutné odkrývať zo svojho súkromia viac, ako je nevyhnutné.
Keď tie preferencie rástli, tak sa tie otázky objavovali úplne legitímne, či nie som pod vplyvom niekoho nevhodného. V tomto kontexte zvyšujúcich sa preferencií nebol dôvod to ďalej skrývať, aj keď to bolo možno spojené s istou mierou diskomfortu.
Prvé tri kroky v Prezidentskom paláci?
Moja predstava je, že by som sa rada stretla s predstaviteľmi najrelevantnejších politických strán, aby som sa s nimi porozprávala o tom, ako vnímam svoj mandát alebo problémy Slovenska a ich možné riešenia.
Bola by som rada, ak by som počula ich pohľady a názory a najmä, aby to mohol byť začiatok ďalšej spolupráce v týchto témach, ktoré považujem za kľúčové pre Slovensko. Prvá zahraničná cesta by smerovala do Českej republiky, keďže je to bratský národ. Potom by som sa orientovala späť na Slovensko a zrealizovala pár ciest po krajine.
Andrej Kiska vás otvorene podporil. Sklamal vás však v niečom za tých päť rokov?
Môžem ho hodnotiť len ako človek, ktorý to pozoruje zvonku cez médiá. Mnohé rozhodnutia, ktoré som pozorovala s istou mierou otáznika, tak neviem, či keby som bola v jeho pozícii, tak by som nekonala rovnako.
V súvislosti s daňovou kauzou si myslím, že jeho proaktívnejšia komunikácia mohla ten jeho problém ošetriť už v začiatkoch. Ja ho však považujem za dobrého a autentického prezidenta. Verím, že hodnoty, o ktorých hovorí, tak aj žije.
Niektorí kandidáti hovoria, že by sa napríklad inak zachovali v marci 2018 a tlačili by na predčasné voľby. Vy by ste postupovali podobne?
Ja ako občan stojaci na tých námestiach, keď sa organizovali protesty Za slušné Slovensko, som túžila po novom rozdaní kariet. Mala som pocit, že by to mohla byť akoby pravda o Slovensku zadefinovaná nanovo. Ale tu presne vstupuje to, že prezident sa rozhodoval v istom kontexte a napokon zvíťazil realizmus, a to je sila, ktorú táto vláda mala v parlamente.
Koalícia dokázala zabezpečiť potrebnú väčšinu v parlamente a prezident musí zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov. Takže pre mňa je akceptovateľné, to, že to smerovalo k novej vláde.
Verejnosť vás spoznala prostredníctvom témy Pezinskej skládky. Dostali ste v tej súvislosti prestížnu environmentálnu cenu a k tomu 175 000 dolárov. Čo ste spravili s týmito peniazmi?
Bol to dar nadácie každému z výhercov s tým, že keď som sa informovala, aký je účel tých prostriedkov, tak ma uistili, že to je dar mne ako osobe a môžem ich použiť na súkromné účely. Faktom je, že časť z nich som darovala, časť som minula a časť som si nechala.
Najväčšiu búrku ste vyvolali svojím názorom o adopciách homosexuálnymi pármi. Myslíte, že vám to pomohlo, že ste to otvorene povedali, alebo skôr ubralo fanúšikov?
Raz tá otázka padla vo verejnej diskusii a ja som na ňu odpovedala. Nebol to kalkul, nemali sme to pripravené. Naopak, možno by mi politickí marketéri radili opak. Považujem za férové a správne, aby ľudia vedeli, kto som. Moje presvedčenie je také, že pre dieťa je najlepšie, keď vyrastá s biologickým otcom a biologickou matkou. Pre dieťa je ideálne, keď má ženský a mužský vzor.
Zároveň si však myslím, že v prípade, ak by malo vyrastať v ústavnej starostlivosti, je preň lepšie ak ho vychovávajú dvaja milujúci rodičia, hoci aj toho istého pohlavia. Toto svoje videnie som povedala ako svoj súkromný názor. Nie je to súčasťou mojej prezidentskej agendy, prezident na to vo výsledku ani nemá dosah, pretože nie je zákonodarným zborom.
Koľko stojí kilo jabĺk v obchode?
Máme v Pezinku špeciálnu predajňu a sú tam rôzne ceny podľa druhu jabĺk, ale je to okolo eura.
Vajcia a mlieko?
Podľa toho ako ktoré, lebo musím kupovať bezlaktózové, ale tiež sa to pohybuje okolo eura.
Aká je vaša najväčšia slabosť?
Je ich viacero. Často bojujem s nedochvíľnosťou. Som v istom zmysle tvrdohlavý človek, že keď si niečo zaumienim, tak za tým celkom idem, ale veľmi sa snažím byť otvorená počúvať hlasy okolo seba.
