Nadácia Zastavme korupciu poukázala na to, že firmy Martina Daňa v rokoch 2011 a 2012 takmer v každom mesiaci požiadali štát o vratky DPH za tisíce eur. „Celkovo si mali jeho firmy za tie dva roky neoprávnene vyžiadať od štátu takmer 188-tisíc,“ píšu autorky neziskovky, pričom čerpali z uznesenia o obvinení. Ďalšia neziskovka Transparency International Slovensko zase nedávno zverejnila, že spomedzi všetkých prezidentských kandidátov Daňo dlhuje štátu najviac, a to až 600-tisíc eur.
Jeho spoločnosti si mali medzi sebou účtovať nadhodnotený tovar ako napríklad predražené internetové domény. K vyšetrovaniu bol prizvaný aj znalec z odboru informatiky, ktorý konštatoval, že išlo o „zjavne neprimeranú hodnotu domén, ktorých prevod bol realizovaný a fakturovaný“, a dodal, že tieto prevody „v skutočnosti nemali žiadne hospodárske opodstatnenie“ a že boli robené „výlučne účelovo“.
NAKA začala Daňa riešiť na podnet daňového úradu už v roku 2014. Obvinenie padlo o tri roky neskôr. Daňo proti nemu podal sťažnosť, o ktorej v týchto dňoch rozhodla bratislavská prokuratúra, ktorá však, podobne ako Daňo, neuviedla výsledok rozhodnutia. Za krátenie dane vo vyššie spomenutej sume hrozí 12 rokov basy. „Všetky transakcie mali jednoznačne ekonomický dôvod a opodstatnenie, čo preukážem v uvedenom trestnom konaní,“ tvrdí prezidentský kandidát.