V nadchádzajúcich prezidentských voľbách bude mať možnosť voliť až 10 215 trestancov. Viacerí z nich podľa našich informácií pozorne načúvajú vyhláseniam prezidentských kandidátov a hľadajú toho, kto im prvý sľúbi plošnú amnestiu. Ktorí kandidáti amnestie dopredu vylúčili a ako sa tento inštitút využíval v minulosti?
V basách naprieč celým Slovenskom sa momentálne nachádza 10 490 väzňov. Z nich je 57 neplnoletých a 218 cudzincov, ktorí voliť nemôžu. V hre tak ostáva vyše 10 000 hlasov. Mnoho z nich má rodinu, ktorá by chcela vidieť svojho príbuzného na slobode, a tak pri rozhodnutí, komu dať hlas, môže zavážiť aj prísľub amnestie. Na rozdiel od iných typov volieb - komunálnych či volieb do europarlamentu - sa v prezidentských voľbách očakáva vyššia účasť. Súvisí to s očakávaním udelenia prezidentskej amnestie. V posledných prezidentských voľbách v roku 2014 bola v prvom kole voľby prezidenta 29,39 % účasť a v druhom kole až 32,42 % účasť väznených osôb.
Ako budú voliť?
Pravidlá pre väzňov sú rovnaké ako pre bežného občana. Rozdiel je iba v tom, že väzni neprídu za urnou, ale urna príde k nim. „Tí, ktorí vykonávajú trest v mieste svojho bydliska, nepotrebujú ani hlasovací preukaz, ostatní si ho musia vybaviť. O vydanie a zaslanie hlasovacieho preukazu môže obvinený alebo odsúdený písomne požiadať obec, mesto alebo mestskú časť, v ktorej má trvalý pobyt. Pre obvineného alebo odsúdeného, ktorý nemá vlastné peňažné prostriedky, zabezpečí v prípade záujmu odoslanie žiadosti o vydanie a zaslanie hlasovacieho preukazu na svoje náklady ústav,“ uviedol riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž.
Ak nejdeme príliš do minulosti a nerátame neslávne známe Mečiarove amnestie, prezidentskú právomoc udelenia plošných amnestií v histórii samostatného Slovenska využili Rudolf Schuster aj Ivan Gašparovič. Prezident Kiska udelil len 5 milostí.
Amnestie v minulosti
1999 - Prezident Rudolf Schuster amnestoval nedbalostné trestné činy, špecificky vymedzené nepodmienečné tresty a peňažné tresty pod 20 000 Sk. Vzťahovala sa aj na tehotné ženy, osamelé matky, mužov nad 65 rokov a nevyliečiteľne chorých. Dotkla sa 51 ľudí.
2004 - Pri príležitosti zvolenia za prezidenta SR Ivan Gašparovič udelil amnestie za trestné činy spáchané z nedbanlivosti vo výmere neprevyšujúcej jeden rok. Amnestia sa vzťahovala aj na nevykonané peňažné tresty.
2013 - Pri príležitosti 20. výročia samostatnosti SR sa prezident Gašparovič rozhodol udeliť amnestie, ktoré sa dotkli až 12 790 osôb, pričom brány väzenia opustilo približne 753 odsúdených.
Udelili by amnestiu?
Zuzana Čaputová - neplánuje ju, milostiam sa však nebráni. „Plošnú amnestiu by udelila len v extrémne výnimočnom prípade, akým by bola napríklad nelegitímna zmena režimu atď. K milostiam by pristupovala individuálne,“ vysvetlil jej hovorca.
Maroš Šefčovič - nevylučuje ich. „K otázke amnestií by som pristupoval v úzkej spolupráci s ministrom spravodlivosti, ktorý musí amnestiu spolupodpísať. V prípade jej udelenia by som zostal v rámci nedbanlivostných trestných činov,“ vysvetlil Novému Času.
Štefan Harabin - Nebránim sa im. „Urobil by som tak po dôkladnej bezpečnostnej analýze stavu kriminality v štáte, zvážil by som aj kapacitné možnosti väzníc a rýchlosť trestného konania. Mohol by som amnestovať nedbanlivostné trestné činy alebo menej spoločensky nebezpečné trestné činy, odpustenie kratších trestov oňatia slobody... Nevylučujem ani milosti, viem ich ako 36-ročný sudca najlepšie posúdiť.“
Béla Bugár - amnestie nie, milosti nevylučuje. „Plošné amnestie by som neudelil. Na rozdiel od amnestie, ku ktorej by som ako prezident nepristúpil, udelenie individuálnej milosti na základe dôkladného preskúmania každého prípadu nevylučujem,“ vysvetlil Bugár svoj postoj.
Milan Krajniak - amnestie by neudeľoval, individuálne milosti pre konkrétnych občanov by zvážil v špecifických prípadoch. „Napríklad vtedy, ak sa stane nejaká tragická udalosť v rodine a hrozilo by, že deti pôjdu do detského domova,“ uviedol v diskusii Hospodárskych novín.
Marian Kotleba - amnestie skôr nie. „S plošnou amnestiou máme zlé skúsenosti ešte z čias Václava Havla, takže skôr nie ako áno,“ uviedol.
