Zhodli sa aj na tom, že EÚ by mala zostať otvorená voči ďalším sankciám, ak Rusko bude naďalej porušovať medzinárodné právo. Na internetovej stránke EP sa uvádza, že uznesenie s názvom "Stav politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom" podporilo 402 poslancov, proti bolo 163 a 89 sa zdržalo hlasovania.
V uznesení sa konštatuje, že od roku 2015 sa medzi EÚ a Ruskom objavili nové oblasti napätia, medzi ktoré patria: ruská intervencia v Sýrii, zasahovanie v krajinách, ako sú Líbya a Stredoafrická republika a nepretržité agresívne konanie na Ukrajine.
Globálne výzvy ako klimatické zmeny, energetická bezpečnosť, digitalizácia, umelá inteligencia a boj proti terorizmu si vyžadujú selektívne zapojenie. Užšie vzťahy budú možné len vtedy, ak Rusko v plnej miere implementuje tzv. minské dohody o ukončení vojny na východe Ukrajiny a začne rešpektovať medzinárodné právo, vyplýva z uznesenia. Poslanci odsúdili aj ruské dezinformačné kampane a kybernetické útoky zamerané na zvýšenie napätia v rámci EÚ a jej členských štátov. Vyjadrili znepokojenie nad tým, že reakcia EÚ na propagandu a dezinformácie je nedostatočná - mala by sa ďalej posilňovať, najmä pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.
EP dôrazne odsúdil narušovanie vzdušného priestoru štátov EÚ zo strany Ruska, najmä v oblasti Baltského mora, kde boli opakovane porušované teritoriálne vody a vzdušný priestor. Poslanci zopakovali svoje obavy, že projekt Nord Stream 2 (Severný prúd 2) by mohol posilniť závislosť EÚ od dodávok ruského plynu a ohroziť vnútorný trh EÚ.
Takisto sa obávajú, že Rusko bude naďalej podporovať autoritárske režimy a krajiny ako Severná Kórea, Irán, Venezuela a Sýria. Odsúdili aj nelegálne finančné aktivity a pranie špinavých peňazí zo strany Ruska, čo predstavuje hrozbu pre európsku bezpečnosť a stabilitu. V uznesení sa zdôrazňuje, že krajiny EÚ musia ukončiť všetky programy "zlatých víz/pasov", z ktorých majú prospech ruskí oligarchovia.
